Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „obrys” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

obrys -u muž. r.

1. čiara ohraničujúca plochu al. teleso javiace sa ako plocha; kontúra: o. vrchov, o. postavy

2. hlav. črty niečoho, náčrt: podať plán v o-och;

obrysový príd. m.: o-é čiary;
motor. o-é svetlá signalizujúce predné bočné obrysy vozidla

Pravidlá slovenského pravopisu

obrys ‑u muž. r.; obrysový

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

obrys, -u muž. r.

1. línia, čiara ohraničujúca plochu al. nejaký predmet videný plošne;
obraz niečoho v hrubej plošnej podobe;
kontúra: neurčité, nejasné o-y nejakého predmetu;
o. vzdialených vrchov;
(Šimon) sa podíva na obrys Drakovej postavy.
(Chrob.);
čierne o-y borovíc (Vaj.);
o-y tatranských grúňov (Fr. Kráľ);
Bodky sa predlžovali a dostávali určitejšie obrysy. (Jil.)

2. stručne podané hlavné znaky niečoho, náznak, náčrt: podať niečo v o-och;
Obrysy socialistickej kultúry vytýčilo dielo Marxa a Lenina.
(Chorv.);

obrysový príd. m.: o-é čiary, kontúry tvoriace obrys, ohraničujúce niečo plošne;
les. o-á mapa na ktorej sú potrebné plochy vyznačené obrysmi;

obrysovo/-e prísl. zried. stručne, zhruba, v obrysoch

obrysnica, -e, -níc žen. r. žel. zariadenie na premeranie obrysov (výšky a tvaru) naloženého nákladného vozňa

obrysovať, -uje, -ujú dok. (čo) vyznačiť, zachytiť, nakresliť, narysovať obrysy niečoho: o. nejaký predmet;

tech. preniesť obrysy z výkresu na obrobok;

nedok. obrysúvať, -a, -ajú

|| obrysovať sa zried. vystúpiť, objaviť sa v obrysoch: Dlhé pásmo hôr jasne obrysovalo sa na úzadí oblakov. (Podj.)

obrysovitý príd. m. zried. stručný, hrubý, podaný v obrysoch, náčrtkovitý, náznakový: o. opis niečoho;

obrysovite prísl.

obrysový p. obrys

obrysúvač, -a muž. r. tech. kto obrysúva, prenáša obrysy z výkresu na obrobok

Naposledy hľadané výrazy

1. obrys v pravopisných slovníkoch