Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „obdiv” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

obdiv -u muž. r. veľké uznanie a záujem: úprimný o.;
vzbudiť, zaslúžiť si o.;
neskrýva nad tým o.

stavať, vystaviť na o. (sveta, svetu) vystatovať sa niečím;

obdivne prísl.

obdiv príd. m.: o. vzťah;

obdivovať nedok. prejavovať obdiv: o. prírodu, umenie, odvahu niekoho

obdivovateľ -a mn. č. -ia muž. r. kto niekoho, niečo obdivuje, ctiteľ: o. umenia;

obdivovateľka -y -liek žen. r.

Pravidlá slovenského pravopisu

obdiv ‑u muž. r.; obdivný; obdivne prísl.

obdivovať ‑uje ‑ujú nedok.

obdivovateľ ‑a mn. č. ‑ia muž. r.; obdivovateľka ‑y ‑liek žen. r.

obdivuhodný; obdivuhodne prísl.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

obdiv, -u muž. r. neobyčajne zvýšený záujem o niečo mimoriadneho, prejav nadšenia, uznania niečomu al. niekomu: Bola zvyknutá na obdiv mužských. (Zgur.);
vzbudiť, vzbudzovať o., zaslúžiť si o., byť hodný o-u, pozerať, hľadieť na niekoho (na niečo) s o-om, byť predmetom o-u;
neskrývaný o.

na o. (sveta) (napr. opeknieť) veľmi, mimoriadne, obdivuhodne;
byť na o. (sveta) o niečom mimoriadnom, obdivuhodnom;
stavať, vystavovať, vystaviť niečo (niekoho) na o. (sveta, svetu) pýšiť sa, vystatovať sa niečím (niekým)

obdiv príd. m. obdivujúci, vyjadrujúci obdiv: o-é pohľady (Zúb.);

obdivne prísl. s obdivom: Obdivne pozerala na pani spisovateľku. (Zúb.)

obdivovať, -uje, -ujú (koho, čo), kniž. zried. i obdivovať sa (komu, čomu) nedok. s neobyčajným záujmom a uznaním pozorovať, prejavovať nadšenie, obdiv nad niečím, nad niekým: o. krásy prírody, o. niečiu odvahu, smelosť, múdrosť, o. krásne umelecké diela;
Hurbana ako neodolateľného rečníka obdivovali prítomní.
(Škult.) I otec sa obdivoval čaru písaného a tlačeného slova. (Rys.)

obdivovateľ, -a, mn. č. -lia muž. r. kto niekoho, niečo obdivuje, kto prejavuje obdiv: byť o-om umenia;
Pre svoju krásu má (Ilona) plno obdivovateľov.
(Šolt.);

obdivovateľka, -y, -liek žen. r.

obdivuhodný príd. m. vzbudzujúci obdiv, hodný obdivu;
pozoruhodný: o-á prezieravosť, múdrosť, dosiahnuť o-é výsledky, o. výkon, o-á rýchlosť;

obdivuhodne prísl.;

obdivuhodnosť, -ti žen. r.

Naposledy hľadané výrazy

1. obdiv v pravopisných slovníkoch