Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „oba” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

obidva,oba neživ., obidvaja, obaja živ. muž. r. , obidve, obe žen. r. a str. r. obidvoch, oboch I obidvoma/-i, oboma/-i čísl. zákl. vyj. počet 2 vyčerpávajúci všetky dané veci, javy, jeden i druhý: obidva, oba domy, vtáky, prípady;
prišli obidvaja, obaja priatelia;
lúčiť sa s obidvoma, oboma sestrami, deťmi

obal -u muž. r.

1. (ochranný) materiál, do kt. sa balí: papierový o. (na knihy);
dať darček do o-u

2. látka, kt. niečo obkladá: tukový o. tela, o. semena

(povedať) bez o-u priamo;

obaláchať -a dok. expr. zmiasť, spliesť, (p)obalamutiť: načisto jej o-l hlavu

obalamutiť dok. expr. oklamať, podviesť, ošialiť; (p)oblázniť, zmiasť, pobalamutiť, obaláchať: nedať sa o. (pri kúpe);
o. dievča peknými rečami

obaliť -ľ! dok.

1. dať do obalu, zabaliť: o. šaty igelitom, do igelitu

2. obložiť vrstvou niečoho: o. mäso v strúhanke;
zemeguľa je o-ená atmosférou;

// obaliť sa husto sa pokryť, obložiť sa: telo sa o-lo tukom;

obálka -y -lok žen. r.

1. papierový obal na list, spis ap.: zalepiť o-u

2. graficky upravený obal knihy;

Pravidlá slovenského pravopisu

obal ‑u L ‑e mn. č. ‑y muž. r.; obalový

obaláchať ‑a ‑ajú dok.

obalamutiť ‑í ‑ia dok.

obaliť ‑í ‑ia ‑ľ! dok.; obaliť sa

obálka ‑y ‑lok žen. r.; obálkový; obáločka ‑y ‑čiek žen. r.

obidva,oba muž. r. neživ. , obidvaja, obaja muž. r. živ. , obidve, obe žen. r. a str. r. obidvoch, oboch I obidvoma/obidvomi, oboma/obomi čísl.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

oba i obidva neživ. hovor. i živ. obaja i obidvaja živ. muž. r. , obe i obidve oboch/obidvoch, 7. p. oboma/obidvoma čísl. zákl. vyčerpávajúci počet dva, jeden i druhý (o veciach vyskytujúcich sa v páre al. o dvojici, ktorá sa chápe ako uzavretý celok): oba/obidva stromy, kone;
Išiel Jakub pre Jóba, zostali tam oba.
(Kal.);
obaja/obidvaja bratia, obe/obidve deti, ženy, oboma/obidvoma rukami, nohami, z oboch/obidvoch strán

obahniť sa, -í, -ia dok. (o ovci) porodiť mladé, okotiť sa

obadať, -á, -ajú dok. (čo i so spoj. že) zbadať, zistiť, spozorovať;
pocítiť: Už aj zhovor ich tajne obadať. (Sládk.) Obadal, že nemá krpcov. (Kuk.) Zohne sa idúcky po hrsť sena, aby obadala, aké je. (Tim.)

|| obadať sa uvedomiť si niečo;
spamätať sa: Tára často, ako sa obadal, že už vie čisto vypovedať. (Šolt.) Kým sa Maruška obadala, bolo, akoby sa belasou plachtou bola zastrela zem. (Dobš.)

obádať, -a, -ajú nedok. nár. pichať: Strnisko obáda. (Kuk.)

obahriť, -í, -ia dok. (čo) : o. koleso nasadiť, pripevniť bahry na lúčiky (v kolárstve)

obaja p. oba

obajanie, -ia stred. (rus.) kniž. zastar. okúzlenie, očarenie;
čaro, kúzlo (Vaj., Hviezd., Šolt.)

Naposledy hľadané výrazy

1. oba v pravopisných slovníkoch