oblak -u m.
1. vodné pary tvoriace vo vzduchu súvislý celok: ľahký o.;
ťažké, búrkové o-y mračná;
o-y letia
2. zhluk čiastočiek niečoho vo vzduchu: o. dymu, piesku, vône
● lietať, vznášať sa v o-och a) nereálne zmýšľať b) byť vo vytržení;
nebude z toho o-u dážď neuskutoční sa to;
nedok. oblamovať
nedok. oblamovať sa
oblapkávať -a nedok. expr. oblápať, obchyt(k)ávať
oblastný príd.: o-á športová súťaž;
o. význam
oblačno vetná prísl. k 1: je o.;
oblažiť dok. kniž. urobiť blaženým, obšťastniť: úspech ho o-l;
nedok. oblažovať
// oblámať sa lámaním sa oddeliť, poškodiť;
nedok. oblápať -a
oblátkový príd.
oblázniť -i dok. expr. poblázniť, zmiasť, (p)obalamutiť: načisto ma o-l
dok. obľahnúť2 -e -ú -hol
// obľahčiť sa neos. uľahčiť sa, uľaviť sa: o-lo sa mu, keď sa vyhovoril
nedok. obľahčovať
oblafnúť ‑e ‑ú ‑fol dok.
oblak ‑u m.
oblamovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.; oblamovať sa
oblapiť ‑í ‑ia dok.
oblapkávať ‑a ‑ajú dok.nedok.
oblačiť sa ‑í ‑ia dok.nedok.
oblačný; oblačno prísl.; oblačnosť ‑i ž.
oblažiť ‑í ‑ia dok.
oblažovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
oblámať ‑e ‑u dok.; oblámať sa
oblápať ‑a ‑ajú dok.nedok.
oblázniť ‑i ‑ia dok.
obľahnúť ‑e ‑ú ‑hol dok.
obľahčiť ‑í ‑ia dok.; obľahčiť sa
obľahčovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.