Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „občiansky” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

občiansky príd. m.

1. k občan: o-a povinnosť;
o-a vybavenosť súhrn zariadení potrebných na život občana;
o. preukaz o totožnosti občana;
o-a vojna vnútri štátu;
o-a výchova škol. predmet;
o-e právo týkajúce sa majetkových a vlastníckych vzťahov

2. civilný: o. pohreb;
o. zamestnanec, op. vojenský;

občiansky prísl.;

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

občiansky príd. m.

1. vzťahujúci sa na občana, na občanov, týkajúci sa občana, občanov: o-e práva, o-e povinnosti;
o-e právo
a) zastar. štátna príslušnosť, pren. právo, dôvod patriť niekam, byť niekde, oprávnenie: Boli oni manželský pár bez zmätkov a poryvov, ktoré manželom dávajú občianske právo v románe. (Vaj.);
b) súhrn predpisov upravujúcich majetkové a s nimi najužšie súvisiace nemajetkové vzťahy medzi občanmi a organizáciami;
práv. o. zákonník základná právna úprava majetkových a s nimi najužšie súvisiacich vzťahov občanov;
o. preukaz doklad o totožnosti občana;
o-a vojna ozbrojený triedny boj vnútri štátu;
škol. o-a náuka vyučovací predmet na buržoáznej škole, ktorého náplňou bolo podať základné poučenie o ústave, štátnom zriadení ap. (dnes o-a výchova);

2. civilný: o-i zamestnanci vojenskej správy (op. vojenskí), o. sobáš (op. cirkevný), o. rok (op. napr. cirkevný), o-e meno (op. pseudonym);

3. kniž. neslávnostný, obyčajný, všedný: o. oblek;

občiansky prísl.;

občianstvo, -a stred.

1. hromad. občania, obyvatelia;

2. príslušnosť k štátu: štátne o. a) trvalý právny zväzok občanov s istým štátom;
b) hovor. listina potvrdzujúca príslušnosť jednotlivca k štátu, osvedčenie o štátnom občianstve

Naposledy hľadané výrazy

1. občiansky v pravopisných slovníkoch