Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „o” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

o2 predl.

A. s A vyj.

1. miesto styku, dotyku: oprieť sa o dvere, o lakte, priviazať o strom, hodiť o zem

2. hovor. (v spoj. so slovesami typu ísť) účel, cieľ: ísť, prísť k niekomu o radu

3. mieru: byť o rok starší;
zväčšiť počet o sto;
postúpiť o pár krokov, pokles o päť stupňov

4. zreteľ: je ťažko o stravu;
je núdza o byty, o prácu;
o to (je) najmenej (v odpovedi )

5. časový úsek, po kt. nastáva dej: prísť o chvíľu;
výsledok sa prejaví o deň

6. príčinu: trápiť sa, tŕpnuť o rodičov;
mať obavy o budúcnosť

7. väzbu pri slovesách a menách: dohadovať sa o pár korún, usilovať sa o dohodu, o mier, prosiť o pomoc, prísť o všetko;
ide o zásady;
boj o moc, pokus o zmierenie

B. s L vyj.

1. časový bod: začínať o ôsmej (hodine), o polnoci;
zajtra o takom čase

2. spôsob, prostriedok a nástroj: byť o hlade, o smäde, žiť o chlebe, chodiť o palici

3. kniž. veľkosť, množstvo, rozsah; v: jednotka o sile 20 mužov, vhodnejšie jednotka v sile 20 mužov;
sud o obsahu 500 l, vhodnejšie sud s obsahom 500 l

4. väzbu pri slovesách a menách: písať, rozprávať o objavoch, uvažovať, pochybovať o riešení;
rozhodnutie o výhre, správa o príchode

obidva,oba neživ., obidvaja, obaja živ. muž. r. , obidve, obe žen. r. a str. r. obidvoch, oboch I obidvoma/-i, oboma/-i čísl. zákl. vyj. počet 2 vyčerpávajúci všetky dané veci, javy, jeden i druhý: obidva, oba domy, vtáky, prípady;
prišli obidvaja, obaja priatelia;
lúčiť sa s obidvoma, oboma sestrami, deťmi

ô neskl. str. r. dvojhláska a písmeno

o. i. skr. okrem iného

o1,ó1 neskl. str. r.

1. samohláska a písmeno

2. v skr. a zn.: o. i. okrem iného;
chem. O kyslík

mať → nohy do o

ó2 cit.

1. vyj. rozlič. pocity a prejavu často pridáva patetický ráz: ó, aká krása!

2. blíži sa význ. čast. zosilňuje zápor al. prisviedčanie: ó nie! ó áno!

oáza -y oáz žen. r. obývateľné miesto v púšti okolo vodného zdroja;

obal -u muž. r.

1. (ochranný) materiál, do kt. sa balí: papierový o. (na knihy);
dať darček do o-u

2. látka, kt. niečo obkladá: tukový o. tela, o. semena

(povedať) bez o-u priamo;

obaláchať -a dok. expr. zmiasť, spliesť, (p)obalamutiť: načisto jej o-l hlavu

Pravidlá slovenského pravopisu

o predl. s A i L

oáza ‑y oáz žen. r.

obal ‑u L ‑e mn. č. ‑y muž. r.; obalový

obaláchať ‑a ‑ajú dok.

obidva,oba muž. r. neživ. , obidvaja, obaja muž. r. živ. , obidve, obe žen. r. a str. r. obidvoch, oboch I obidvoma/obidvomi, oboma/obomi čísl.

odušu,o dušu prísl.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

o- slovesná predpona vyjadruje

1. prostú dokonavosť slovesného deja: okúpať dieťa, oľutovať nesprávne konanie, omlátiť zbožie, krava sa otelila;

2. (pri stavových slovesách) nadobudnutie, nadobúdanie určitej vlastnosti al. určitého stavu: zemiaky očerneli/očernievajú, človek onemel, ohluchol, ostarel, ochorel, osmutnel, polievka ochladla;

3. (pri činnostných slovesách) dodanie, dodávanie určitej vlastnosti al. veci, vystrojenie, vybavenie niečoho, niekoho určitou vlastnosťou al. vecou: osladiť kávu, ochladiť jedlo, okrášliť izbu, ovlažiť, ovlažovať si ústa, oslobodiť niekoho spod útlaku;
osoliť/osáľať polievku, ocukriť múčnik, okoreniť jedlo, oplotiť záhradu
;

4. (pri činnostných slovesách) uskutočnenie, uskutočňovanie, prebehnutie, prebiehanie slovesného deja na povrchu, dookola niečoho, niekoho: olamovať konáre, okresať brvno, orezať ceruzu, omotať/omotávať niečo povrazmi, ovešať stenu obrazmi, obiť strechu plechom, okefovať kabát, okopať zemiaky, opláchnuť si ruky;
opásať niekoho remeňom
;

5. (pri stavových slovesách) zasiahnutie, zasahovanie niekoho, niečoho slovesným dejom dookola, po obvode, na povrchu: drevo (dookola) ohorelo, seno (trocha) oschlo, omrzli mi ruky;

6. priame zasiahnutie, zasahovanie objektu určitou činnosťou: oplakať/oplakávať mŕtveho, oklebetiť niekoho, ospievať prírodu, opiť niekoho;

7. smerovanie slovesného deja nadol, dolu: voda opadla, vták opustil krídla, niekto ovesil hlavu, ruky ovisli;

8. v nárečiach niektoré významové odtienky, ktoré sa v spisovnom jazyku vyjadrujú inými predponami: osobášiť zosobášiť, opamätať sa rozpamätať sa, vzpamätať sa, ohladnúť vyhladnúť, obudiť sa zobudiť sa, oznať sa zoznámiť sa

o3 predl.

I. so 4. p. vyjadruje

1. a) vzťah slovesného deja k miestu, s ktorým niečo al. niekto prichádza do styku: hodiť klobúk o zem, potknúť sa o kameň, vlny plieskajú o brehy, udrieť sa o roh stola, oprieť sa o stenu, trieť sa o niečo, prilepiť sa o niečo, priviazať psa o skobu;
b) zried. pohyb okolo niečoho: Zložil ruky a krútil palcom o palec. (Vaj.)

2. prostriedok, nástroj: otrieť si ruky o zásteru, oprieť sa o palicu;
Palec si zrazil, chudáčik, o kameň.
(Ondr.)

3. časový úsek po ktorom nasleduje nejaký dej, nejaká činnosť: niečo sa stane o chvíli, o minútu, o hodinu, o deň, o týždeň, o rok;
O pol hodiny ťa zobudím.
(Zúb.) O krátky čas musel prejsť k Ťažkanovi. (Kuk.)

4. rozdiel v smere: a) s 2. st. príd. a prísl.: byť o polovičku hrubší, o mak lepší, o voľačo lacnejší, o meter vyšší;
mať niečoho o liter (o kilo, o meter) menej al. viac, byť niekde o hodinu dlhšie
;
b) so slovesami utvorenými z príd. a prísl.: zvýšiť múr o pol metra, rozmnožiť počet o dvoch, rozšíriť priestor, skrátiť povraz o tretinu, prevyšovať niekoho o hlavu;
c) so slovesami s významom pribúdaťubúdať, priberaťstrácať al. s menami tohto významového okruhu: povoliť skrutku o niečo, stúpnuť o meter, nezmeniť sa ani o vlas, cúvnuť o piaď, prečnievať o veľký kus;
pokles teploty o 12 stupňov
;

5. spôsob (obyč. vo frazeologických spojeniach): ponáhľať sa, bežať, letieť o závod, o dušu (spasenú), o milých päť;
arch. hrať sa o žmúračku (Ondr.);
Chlapci sa bavia o zbojníkov. (Ráz.)

6. účel (so slovesom ísť a jeho synonymami): prísť k niekomu o radu;
Akiste nejaký chlapec ide — o mlynček.
(Kuk.) Vykračoval si so svedkami o ohlášky. (Podj.) Azda šiel otec o to murovanie k mužovi. (Tim.)

7. zreteľ (v spojeniach typu „byť nejako o niečo“): je ťažko o byty;
o to je najmenej;
Bolo ťažko o ovocie.
(Fig.) Najväčšia mu bola bieda o cibuľku. (Taj.)

8. príčinu (so slovesami z významového okruhu báť sa, trápiť sa al. s dejovými menami tohto okruhu): Ja som sa nikdy nebála o otca. (Kuk.) Netráp sa, mati, o naše šaty. (Botto) O Janka len trnie. (Pláv.);
strach, obavy o niekoho, o niečo;

9. zasiahnutie veci al. osoby nejakou činnosťou (predmetový vzťah pri slovesách a im zodpovedajúcich dejových menách): usilovať sa o niečo, pokúšať sa o niečo, žiadať o niečo, hlásiť sa o niečo, starať sa o niekoho, prísť o niečo, ide o dôležitú vec, išlo mu o život, prosba o niečo, záujem o niečo, zásluhy o niečo, žiadať o povolenie niečoho;

II. so 6. p. vyjadruje

1. čas a) pri udávaní hodín, niekedy i v iných časových určeniach: o druhej, o tretej, o ôsmej;
o polnoci;
Zajtra o tomto čase budeme v Jakube.
(Kuk.);
b) v ľudových určeniach výročitých dní al. sviatkov: o Jakube (Kuk.), o Jáne, o Michale (Taj.), o fašiangoch (Kuk.), o Vianociach (Dobš.);
c) v niektorých archaických spojeniach: o poludní (Taj.), o druhom zvonení (Bodic.), o nedeli (Krčm.), o ráne (Ráz.);

2. nástroj: chodiť o palici;

3. spôsob: byť o hlade, o smäde;
A vy tu o suchej hube hodujete?
(Zgur.) Maroš sa zoberie o hanbe. (Ráz.);

4. zried. príčinu: zhynúť o hlade (Ondr.);

5. zasiahnutie osoby al. veci nejakou činnosťou (pri slovesách hovorenia, informovania, myslenia a rozhodovania a im zodpovedajúcich dejových menách): hovoriť, vyjadriť sa o niečom, o niekom, rečniť, písať o niečom, mlčať o niečom;
vyzvedať sa o niečom, dozvedieť sa, vedieť o niečom, o niekom;
rozhodovať, radiť sa, hádať sa, hlasovať o niečom;
rozprávka o starom hrade, referát o zahraničnej ceste, báseň o jari, veda o jazyku, informácie o niekom, posudok o niekom
;

6. množstvo, počet obsiahnutý v niečom;

zastar. vec, ktorou je niečo vystrojené, ktorá tvorí súčasť niečoho (chápe sa ako vlastnosť): role o výmere 34 ha;
oddiel o sile jednej roty
(Tomašč.);
píšťalôčka moja o deviatich dierkach (ľud. pieseň);
domy o dvoch oblôčkoch (Šolt.);
stolec o štyroch nohách (Kuk.);
zastar.: staré domy o končitých strechách (Kuk.);
zrkadlo o hrubých hranatých nohách (Gab.);
chlapci o čaptavých nohách (Kuk.)

o1,ó1 neskl. stred. samohláska a písmeno: malé o, ó, veľké O, Ó;
krátke o, dlhé ó

ó2, zried. i o2 cit. vyjadruje silné citové vzrušenie, napr. pri zvolaní, pri obrátení sa (s niečím) na niekoho, na niečo, pri prosbe;
pri túžbe;
pri prekvapení, pri úžase;
pri bolesti, ľútosti;
pri hneve;
pri uspokojení ap.: Ó, páni, povedzte, kam nás to povedie? (Kuk.) Kto tvoje túžby, o Turiec, vyčíta? (J. Kráľ) Ó, otvor sa brána večného pokoja! (Barč) Ó, môcť ju slobodne milovať! (Jégé) Ó, keby ma nebolo na svete! (Kuk.) Ó, akí sú tí chlapi biedni a mizerní! (Jégé) Ó, nebesá, komu sa odpredali? (Jes.) Ó, ty bedár, mala by som ťa zaškrtiť! (Jégé) Ó, ja s hocikým vyjdem. (Kuk.) Ó, Janko ochotne pôjde deti učiť. (Ráz.-Mart.) Ó — ó — ó! — obzrel sa Genuško po zemi. (Jégé) „Ó, vďačne tetka Anča,“ odvetí Zuzka. (Tim.)

oáza, -y, oáz žen. r. miesto na púšti s vodou a bujnou vegetáciou;

pren. príjemné, osviežujúce miesto, prostredie (najmä o príjemnej zmene jednotvárneho prostredia): oáza na púšti skutočného života (Vaj.);
pren. oáza riedkej kečky na lesklej hlave (Jes.) malá plocha porastená vlasmi;

oázový príd. m.;

oázička, -y, -čiek žen. r. zdrob. expr.

oázovitý príd. m. majúci ráz oázy

ob- i obo- slovesná predpona vyjadruje

1. (pri činnostných slovesách) priebeh, uskutočnenie, uskutočňovanie slovesnej činnosti na povrchu dookola al. na obvode niečoho, niekoho (napr. odstránenie niečoho z povrchu dookola, pridanie, nahromadenie niečoho na povrch dookola): obsekať konáre, obstrihať listy, oblámať/oblamovať konáre, obtrhať jabloň;
obstrúhať paličku na konci;
obložiť/obkladať sa vankúšmi, obviazať niečo povrazmi, obliať niekoho vodou, obhrnúť rastlinu zemou, obšiť šaty lemom, obstlať ležovisko machom;
obkosiť lúku, obkľúčiť mesto, obomknúť, oblapiť, objať niečo, niekoho (rukami), obopnúť niečo látkou
;

2. (pri stavových slovesách) zasiahnutie, zasahovanie niečoho, niekoho slovesným dejom na povrchu, dookola: hrady pri požiari obhoreli, seno (trocha) obschlo, staré obhnité drevo;

3. (pri slovesách pohybu) pohyb po obvode al. okolo niečoho: obísť/obchádzať dvor, námestie;
oboplávať zemeguľu
;

4. postupný priebeh deja (pohybu konaného s istým cieľom, zámerom) po všetkých jednotlivých objektoch, miestach: obísť/obchádzať všetkých známych, včela obletela všetky kvety;

5. (pri opakovacích slovesách) dlhšie (prerušované) trvanie deja niekde, v blízkosti niečoho, niekoho: obstávať niekde, vtáčik obletuje v blízkosti, obsedúvať po krčmách;

6. (pri stavových slovesách) nadobudnutie, nadobúdanie určitej vlastnosti al. určitého stavu: niekto obstarol/obstarieva, obživol, bremeno obťaželo;
tráva obmäkla
(Kuk.);

7. (pri činnostných slovesách) dodanie, dodávanie určitej vlastnosti al. veci (vyjadrenej v základe slovesa): obnoviť/ obnovovať starú pamiatku, občerstviť niekoho, obľahčiť niekomu, obnažiť si tvár, obšťastniť niekoho;
obdariť niekoho
;

8. schopnosť vykonávať činnosť vyjadrenú základným slovesom: obsedieť na koni, obležať, obspať/obospať i na snehu, obstáť na jednej nohe;

9. priame zasiahnutie, zasahovanie objektu určitou činnosťou: objednať tovar, obrobiť/obrábať, obhospodarovať pôdu, objesť sa, oboznámiť/oboznamovať niekoho s niečím

oba i obidva neživ. hovor. i živ. obaja i obidvaja živ. muž. r. , obe i obidve oboch/obidvoch, 7. p. oboma/obidvoma čísl. zákl. vyčerpávajúci počet dva, jeden i druhý (o veciach vyskytujúcich sa v páre al. o dvojici, ktorá sa chápe ako uzavretý celok): oba/obidva stromy, kone;
Išiel Jakub pre Jóba, zostali tam oba.
(Kal.);
obaja/obidvaja bratia, obe/obidve deti, ženy, oboma/obidvoma rukami, nohami, z oboch/obidvoch strán

Naposledy hľadané výrazy

1. o v pravopisných slovníkoch