Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „no” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

no

I. spoj. priraď. vyj. (mierny) odporovací vzťah, ale: vykloní sa, no pre hmlu nevidí;
skromné, no dobré jedlo;
usiluje sa, no (jednako) nestačí

II. čast.

1. uvádza výpoveď a dodáva jej rozlič. hodnotiace odtienky: no dobre, no pravdaže, no tak vidíš;
chceš? – no, čo ja viem;
no, pochlapil si sa;
i no, no, nono (pri chlácholení ): no, no, netreba sa hneď hnevať;
i nože, nolen vyj. pobádanie: nože mi pomôž! nolen ešte pridajte!

2. hovor. expr. ako samostatná výpoveď vyj. súhlas, áno, pravdaže, tak: si spokojný? – no! no nie? ako dôvetok pobáda na súhlas s výpoveďou, však(že), pravda: urobíme to, no nie?

expr.: no toto! výraz údivu al. rozhorčenia;
no a? (v replike ) sú nejaké námietky? no zbohom! výraz rezignácie;
že len no, až no veľmi (dobre)

III. cit.

1. i nono vyj. pohrozenie: nono, to nesmieš!

2. vyj. povzbudzovanie, výzvu ap.: no! súri ho otec

bl hovor.

I. neskl. príd. m. vznešený, jemný, noblesný: n. rodina, dáma

II. prísl.: vznešene, jemne, noblesne: pohybuje sa veľmi n.

noblesa -y žen. r. jemnosť, elegancia, vznešenosť: správať sa, vystupovať s n-ou;

noblesne prísl.;

noblesno -i žen. r. noblesa

noblesný príd. m.: n-é pohyby, správanie;

Pravidlá slovenského pravopisu

no spoj., čast. i cit.

bl neskl. príd. m. i prísl.

noblesa ‑y žen. r.; noblesný; noblesne prísl.; noblesnosť ‑i žen. r.

noc ‑i ‑í žen. r.; nočný; nôcka ‑y ‑cok žen. r.

nocľah ‑u muž. r.

nocľaháreň ‑rne ‑í žen. r.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

no1 spoj. priraď. (pred ňou sa píše čiarky)

1. odpor. spája dva vetné členy al. dve vety priraďovacieho súvetia s odporovacím významom, ale, avšak, lež: dve reťaze nevysokých, no veľmi malebných kopcov (Vaj.);
Rada by slovom uľaviť, no nevie ho nájsť. (Greg.) Zdalo sa jej, že je chudý, no bol to klam. (Kal.)

2. uvádza samostatnú vetu, ktorá má odporovací význam vzhľadom k predchádzajúcej výpovedi: Postavil sa chlapček najprv na štyri a chcel vstať. No pristúpil ten dlhý vigan a bac! (Ráz.-Mart.)

3. v spojení nie iba... no istupňovací význam, nielen... ale aj: typ človeka nie iba zlého s skazeného, no pritom i naničhodného (Jes-á)

no2 čast.

1. (obyč. v spojení s inou časticou al. spojkou; class="sc" /> medzi nimi sa nepíše čiarka) uvádza rozličné druhy viet citového zafarbenia a má zdôrazňovací význam: No pravdaže! (Kuk.) No kdeže! (Bend.) No poďme, ujček! (Krno) No čo je? (Žáry) No tak vidíš. (Zúb.) No len uváž. (Tat.) No a trochu i tej pálenky. (Chrob.)

2. nadväzuje na predchádzajúcu súvislosť v reči: No, teraz je už dobre. (Ráz.) Bude ako v raji. No, čo ešte chcete? (Taj.)

no3 cit. (obyč. sa za ním píše čiarka)

1. i vyjadruje uvažovanie, usudzovanie, priaznivé hodnotenie: No, pochlapil si sa... (Zúb.) Pozrite ho len, ako ju poriadne spravil. No! (Kuk.) Nó — to ti dobre bolo zajatému! (Jil.)

2. i nnno vyjadruje pocit spokojnosti po dosiahnutí niečoho: Nó! — uspokojil sa Daňo. (Laz.) Dotiaľ vstáva, dotiaľ padá, až konečnehop!... Nnno! povie si ako po namáhavej robote. (Ráz.-Mart.) Nnno, — zamliazgal ústami akoby bol sardinku prežrel. (Jes.)

3. i noó vyjadruje prekvapenie, údiv: No, tu ho máš! (Al.) „Čo vás do toho?“ — na to ona. „Noó? Aká je to reč?“ — oči čierne sa mu zagúľali. (Tim.)

4. vyjadruje rezignáciu: Motory stoja. Už je po nich. No zbohom! (Bedn.)

5. i nno vyjadruje povzbudzovanie, pobádanie k nejakej činnosti, núkanie, rozkaz;
(s opytovacou al. rozkazovacou melódiou) vyjadruje otázku, vyzvanie na odpoveď: Ujček, nože ho, no! (Taj.) Hovorte už raz, no! (Jégé) Nno! — súri ujo. (Hor.) No? — opýtal sa Bartoš. (Hor.) No...? obrátil sa k nemu rezko Vlačuha. (Skal.);
vo výraze no a? vyjadruje očakávanie ďalšieho vysvetlenia, uvedenia výsledku: „Až doteraz som bol u doktora,“ hlásil hneď vo dverách. „No a?“... opýtala sa mať. (Zúb.)

6. i nono i no, no, expr. i nonono i no, no, no (príp. i viackrát opakované no) vyjadruje uspokojovanie, chlácholenie: No, no, však to hádam u teba tak zle nevyzerá. (Kal.) No, no, netreba sa hneď zato nadúvať. (Kuk.) Nonono, nebude to také smutné. (Jégé) Nononono! Nemusíš sa urážať (Jes.) No, no, no, ešte si to najprv i ja pozriem. (Jégé)

7. i nono i no, no vyjadruje ohradenie sa, odpor, nesúhlas: No, lenzas začínaj lamentácie. (Taj.) No, no, nie ste anjelmi ani vy. (Jégé) Nono, viem čo sa patrí. (Taj.)

8. i nono, expr. i nonono (príp. i viackrát opakované no) vyjadruje pohrozenie, varovanie, upozornenie: No, počkaj, veď mu ja dám! (Al.);
často vo výraze no len, no: No len, no, dievča. Len by si svoj skutok neobanovala! (Taj.)

9. vyjadruje ironické záporní hodnotenie, pohŕdanie, podceňovanie: No, má sa ti čo páčiť. (Urbk.) To som si deti na krásnu matku zveril. No, na moj veru! (Al.);
vo výraze no veru: No veru! má i kto prísť. (Taj.)

10. vo výrazoch že len no, až no má zdôrazňovací význam: Vám by vedno tak dobre bolo, že len no (Dobš.) veľmi dobre. V národe bolo veselo až no! (Zgur.) veľmi veselo

nobil, -a, mn. č. -ovia muž. r. kniž. príslušník nobility, šľachtic: bohatí nobilovia (Jégé)

nobilita, -y žen. r. kniž. šľachta, šľachtictvo, patríciovia

nobilitácia, -ie žen. r. hist. prijatie do šľachtického stavu, povýšenie na šľachtica;

nobilitačný príd. m.: n-á listina

nobilitovať i nobilizovať, -uje, -ujú nedok. i dok. hist. (koho) povyšovať, povýšiť na šľachtica, zemana

bl neskl. príd. m. hovor. obyč. iron. vznešený, elegantný, jemný, noblesný: nóbl dáma

Naposledy hľadané výrazy

1. no v pravopisných slovníkoch