nelegitímne prísl.
nelegitímny príd. kt. nie je legitímny, nezákonný: n. postup;
nelegálne prísl.;
nelegálnosť -i ž.
nelegálny príd. nezákonný, protiprávny, ilegálny: n-i prisťahovalci;
n-a organizácia;
nelenivý príd. obyč. v mennom prís. ktorému sa nelení, rezký, pohyblivý, šikovný, príčinlivý: a on n., dal sa do behu
nelichotivo prísl.
nelichotivý príd. nie priaznivý, nie dobrý: n-á kritika;
nelogickosť -i ž.
nelogicky prísl.;
neláska -y ž. nedostatok al. opak lásky: pociťovať n-u okolia
● mať v n-e nemať rád
neľahko prísl.
neľubozvuk -u m. kakofónia
neľudsky prísl.;
neľútostne prísl.
neľútostný príd. bezcitný, nemilosrdný, krutý: n. boj, n-á kritika;
nelegitímny; nelegitímne prísl.; nelegitímnosť ‑i ž.
nelegálny; nelegálne prísl.; nelegálnosť ‑i ž.
neleniť ‑í ‑ia dok.nedok.; neleniť sa
nelichotivý; nelichotivo prísl.
nelogický; nelogicky prísl.; nelogickosť ‑i ‑í ž.
neláska ‑y ‑sok ž.
neľahký; neľahko prísl.
neľubozvuk ‑u m.
neľudský; neľudsky prísl.; neľudskosť ‑i ‑í ž.
neľúbosť ‑i ž.
neľútostný; neľútostne prísl.