Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „nebo” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

nebo -a L -i str. r.

1. obloha: belasé, zatiahnuté n.;
publ. otvorené n. priestor pre lietadlá štátov Helsinskej dohody

2. náb. sídlo bohov, miesto posmrtnej blaženosti;
kresť. stav večnej blaženosti v spoločenstve života a lásky s Bohom, s anjelmi a svätými: prísť do n-a;

mať sa, byť, žiť ako v n-i blažene;
byť (ako) v siedmom n-i blažený;
expr. ako blesk z jasného n-a prekvapujúco;
to je (ako) n. a zem veľký rozdiel;
pod holým, šírym n-om (spať ap.) bez prístrešia;
je to medzi n-om a zemou nedá sa to vysvetliť jednoduchým spôsobom;
sľubovať hviezdy z n-a;
→ hviezdy z n-a by mu zniesol;
chváliť, vynášať (až) do n-a veľmi vychvaľovať;
do n-a volajúca krivda veľká;
expr. tvári sa, vyzerá, akoby bol z n-a spadol prekvapene;
čo z n-a spadol? je taký naivný? → zniesol by jej modré z n-a;
expr. aj keby klince, sekery z n-a padali za akýchkoľvek (zlých) podmienok;
nič nepadá samo z n-a;
nikto učený z n-a nespadol každý sa musí učiť;
keby nebolo keby, boli by sme (všetci) v n-i;

nebodaj čast. vyj. mierne prekvapenie al. obavu, vari, azda: on je n. jeden z nich;
vec je n. vážna

nebo žen. r. mŕtva žena

nebo

I. príd. m. mŕtvy, zomretý: n-á matka

II. nebohý muž. r. mŕtvy človek, muž: n. bol dobrák;

nebojácne prísl.;

nebojácnosť -i žen. r.

Pravidlá slovenského pravopisu

nebo ‑a L ‑i str. r.; nebový; nebíčko ‑a str. r.

nebodaj čast.

nebo ‑ého príd. m. i muž. r. ; nebohá ‑ej žen. r.

nebojazlivý; nebojazlivo prísl.; nebojazlivosť ‑i žen. r.

nebojsa ‑u mn. č. ‑ovia muž. r.

neborák ‑a mn. č. ‑ci muž. r.; neboráčka ‑y ‑čok žen. r.; neboráčik ‑a mn. č. ‑ovia muž. r.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

nebo (zastar. i nebe), -a, 6. p. -i i pomn. nebesá/-ia, -bies, 3. p. -sám/-siam, 6. p. -sách/-siach, 7. p. -sami stred.

1. obloha: hviezdnaté, belasé, jasné, zatiahnuté n.;
na n-i svieti mesiac, slnko, po n-i plávajú mraky, n. sa pokrylo oblakmi;
belasý ako n.;
týčiť sa k n-u
(o niečom vysokom);
Dívali sa von na nebesá. (Vaj.)

hovor. (byť, spať ap.) pod holým (pod šírym) n-om vonku, bez prístrešia, nechránený strechou;
(prišlo to, prekvapilo to ap.) ako blesk z jasného (čistého) n-a o niečom mimoriadne prekvapujúcom, nečakanom;
(tvári sa, vyzerá) akoby bol z n-a spadol o prekvapenom al. prekvapenie predstierajúcom človeku;
peniaze, úspechy ap. nepadajú z n-a nezískavajú sa bez námahy, bez práce;
učený nikto z n-a nespadol každý sa k učenosti musel dopracovať, každý sa musel učiť;
vynášať, vychváliť, vychvaľovať, chváliť niekoho (niečo) do n-a (do nebies) o prehnanej chvále;
sľubovať niekomu modré z n-a nemožné, nesplniteľné veci;
zniesol by mu (jej) modré (aj to modré) z n-a urobil by pre neho (pre ňu) čokoľvek;
to je n. na zemi, to je ako n. od zeme pri porovnaní veľmi rozdielnych, protikladných vecí;
(ísť niekam, urobiť niečo) aj keby sekery, klince z n-a padali v každom prípade, za akýchkoľvek (zlých) podmienok, okolností;
vystreliť, urobiť dieru do n-a mať neúspech (obyč. po bombastickej reklame, veľkolepých prípravách ap.);

2. (v náboženských predstavách) sídlo boha a svätých, miesto večnej blaženosti po smrti: Ešte boh je v nebi a s ním všetci svätí. (J. Kráľ) To je pre ňu ani dar z neba: ísť za Tonka. (Tim.)

do n-a volajúci hriech, do n-a volajúca krivda ap. o veľkom hriechu, veľkej krivde ap.;
hovor.: byť, cítiť sa v siedmom n-i byť vrcholne blažený, šťastný;
je mu (dobre) ako v n-i veľmi dobre;
Keby nebolo keby, boli by sme všetci v nebi. (porek.)

3. (v náboženských predstavách) boh, bohovia, božská moc: Nebo ju nevypočulo. (Krno) Modlil sa a prosil nebesá o pomoc. (Al.);
nech mu je nebo milostivé, nech sú mu nebesá milostivé;
nebesá!
zvolanie vyjadrujúce obyč. úžas, prekvapenie, hrôzu;

4. trochu zastar. nebesá strieška, baldachýn (obyč. nad posteľou): veľké lôžko s n-ami (Hor.);

nebový príd. m. belasý ako nebo: n-é oči, n-á farba, n-é šaty;

na nebovo: na n. zafarbené domce (Ondr.);

nebovo prísl.;

nebíčko, -a stred. zdrob. expr.

nebobelasý príd. m. kniž. nebovobelasý: n-é zreničky (Gab.);
n-é oči (Štítn.);
n-é šaty (Podj.)

nebodaj čast. akiste, bezpochyby, asi, azda, vari, tuším, hádam: Aj vy ste nebodaj jeden z nich, z tých dnešných. (Taj.) Ste nebodaj od rána v poli. (Šolt.) Si nebodaj zakuklený farizej. (Hviezd.)

nebodajný1 príd. m. zried. nepriaznivý, neprajný;
nešťastný: sudba n-á (Hviezd.);
n. kýs` prípad (Hviezd.)

nebodajný2 príd. m. bás. zried. poskytujúci, spôsobujúci vrcholnú blaženosť: V súzvukoch tajných znejú hodiny ľúbostí tých nebodajných. (Sládk.)

nebohatý príd. m. nie bohatý, (dosť) chudobný: n. šľachtic (Heč.)

nebo príd. m. zomretý, mŕtvy: už je n.;
Šaty boli po nebohej matke.
(Ondr.);

spodst. nebohý, -ého muž. r. mŕtvy človek;

nebohá, -ej žen. r. mŕtva žena: Kňaz sa naklonil nad nebohého. (Hor.) Nemal citu a lásky ani k nebohej. (Vans.)

Naposledy hľadané výrazy

1. nebo v pravopisných slovníkoch