Pravopis slova „nakladač” v slovenských pravopisných slovníkoch

nakladač -a muž. r. živ. kto nakladá (a vykladá) náklad, tovar: prístavní n-i;

nakladač -a mn. č. -e muž. r. neživ. zariadenie na nakladanie: lyžicový n., n. uhlia

nakladací príd. m. určený na nakladanie: n. priestor, n-ia čata;
n-ie uhorky na konzervovanie

nakladačka -y -čiek žen. r.

1. osoba, kt. nakladá (tovar ap.)

2. obyč. mn. č. hovor. uhorky na nakladanie, konzervovanie

náklaďák -a muž. r. subšt. náklad(n)iak

nakladač ‑a mn. č. ‑e muž. r. neživ.

nakladač ‑a mn. č. ‑i muž. r. živ.

nakladací

nakladačka ‑y ‑čiek žen. r.

nakladač¹, -a, mn. č. -i muž. r. kto nakladá: Nakladáš ho (drevo) do vagónov, potrebuješ nakladačov. (Jes.);

nakladačka¹, -y, -čiek žen. r.

nakladač², -a, mn. č. -e muž. r. stroj na nakladanie: lyžicový n.

nakladací, -ia, -ie príd. m.

1. určený na makladanie, týkajúci sa nakladania (nejakého nákladu): n-ia stanica, n. stroj, n. otvor pece;
dopr. n. list;

2. kuch. určený, vhodný na konzervovanie, nakladanie: n-ie uhorky

nakladačka², -y, mn. č. obyč. v nakladačky, -čiek žen. r. hovor. uhorky na nakladanie, na konzervovanie