Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „nad” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

nad,nado (v spoj. nado mňa/mnou, nado dvere/-mi) predl.

A. s A vyj.

1. smerovanie vyššie od niečoho al. niekoho, op. pod(o): vyletieť n. vrchy, zavesiť n. posteľ, skloniť sa n. spiace dieťa

2. zreteľ: drahší n. zlato;
soľ n. zlato;
n. jej muža niet

3. mieru: piť n. únosnú mieru, mať práce n. sily;
žiť n. pomery veľmi nákladne;
teplota n. 30 °C;
majster n. majstrov vynikajúci majster

4. väzbu pri slovesách: vyšvihnúť sa n. niekoho, vypínať sa n. všetkých

B. s I vyj.

1. miesto položené vyššie od niečoho, op. pod: lietať n. hladinou, n. horami, ohrievať ruky n. ohňom;
hmla n. mestom

2. hierarchicky vyššie postavenú inštitúciu, orgán al. jednotlivca, op. pod: n. krajskými úradmi je vláda, má n. sebou dvoch vedúcich

3. účel, cieľ: sedieť n. príkladmi, n. učebnicou

4. príčinu: trápiť sa, smútiť n. niečím, smiať sa n. niečím, krútiť hlavou n. neporiadkom

5. väzbu pri slovesách a menách: víťaziť n. predsudkami, premýšľať n. životom, zľutovať sa n. protivníkom;
nadvláda n. chudobou

nad r-om → nadránom;

naďabiť,naďapiť dok. expr. naraziť (význ. 2 ), natrafiť: n. na prekážku, na známeho

// naďabiť sa, naďapiť sa náhodou sa vyskytnúť: n-la sa mu príležitosť

nadácia -ie žen. r. fond, ktorého fin. prostriedky sa vynakladajú na dobročinné, kult., škol. ap. ciele; príslušný majetok a príjmy z neho, základina;

nadačný príd. m.: n-á listina

nadájať -a nedok.

1. dojčiť, pridájať: n. dieťa

2. expr. dávať (veľa) piť: n. niekoho vínom

Pravidlá slovenského pravopisu

nad,nado predl. s A i I

naďabiť,naďapiť ‑í ‑ia dok.; naďabiť sa, naďapiť sa

nadácia ‑ie ‑ií D ‑iám L ‑iách žen. r.; nadačný

nadájať ‑a ‑ajú nedok.

naďalej prísl.

nadránom,nad ránom prísl.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

nad (nado len v spojeniach nado mnou, nado mňa, nado dvermi) predl.

I. so 4. p.

1. vyjadruje smerovanie deja do vyššej polohy, ako je vec (osoba) označená menom vo 4. p.: Preniesol sponad stola lampu nad posteľ. (Taj.) Zohol sa nízko nad Magdaléninu tvár. (Fig.) Keď bol dolu, pozrel nad seba. (Jégé) Hmla vzniesla sa už nad zem. (Urb.)

2. vyjadruje, že niečo (osoba al. vec) v porovnaní s niečím iným má vyššiu hodnotu, cenu, mieru ap.: soľ nad zlato;
dobrá rada nad zlato
(prísl.);
Elenu mal rád nad život. (Kal.) Bo spevu na božom svete nad slovenský nenájdete. (Chal.) Hradská bola tvrdšia nad kameň. (Švant.)

3. vyjadruje, že niečo presahuje istú hranicu, medzu, mieru: piť, fajčiť, nad mieru;
žiť nad pomery
nákladnejšie, ako dovoľujú prostriedky;
záväzky nad plán (Hor.);
práca nad čas;
teplota nad 60 °C
;

4. obyč. so 4. p. mn. č. opakovaného podst. mena vyjadruje stupňovanie, vysoký stupeň niečoho: Dám vám radu nad rady (Bedn.) veľmi dobrú;
lapaj nad všetkých lapajov (Ondr.) veľký lapaj;
Bola to bolesť nad všetky bolesti (Fig.) veľká;
majster nad majstrov (Dobš.) znamenitý majster;

II. so 7. p.

1. vyjadruje, že niečo sa nachádza al. deje vo vyššej polohe ako predmet (vec, osoba) označený menom v 7. p.: Opekajú si voňavú slaninu nad pahrebou. (Chrob.) Malý žeravý (ohník) zasvietil nad dolinkou. (Urb.) Nad bránou bol oblôčik. (Jégé) Zimné jasné nebo bolo nad nimi. (Tat.)

nad ránom pred svitaním, na svitaní;

2. vyjadruje, že osoba al. vec podlieha právomoci, vplyvu niečoho, niekoho: Nad krajom je povereníctvo v Bratislave. (Laz.) Nemá nad sebou pána ani hospodára. (Kuk.)

3. vyjadruje, že niečo (al. niekto) je istým spôsobom nejakou činnosťou zasiahnuté(-ý), zasahované(-ý): uvažovať, rozmýšľať nad niečím, rozhodnúť nad niečím, nad niekým, vyniesť nad niekým rozsudok, zmilovať sa, zľutovať sa nad niekým, mať dozor nad niekým, nad niečím, bdieť nad niekým, zvíťaziť nad niekým, triumfovať, dominovať nad niekým, vládnuť nad niekým;

4. vyjadruje príčinu nejakej činnosti, nejakého duševného al. citového stavu: rozčuľovať sa, pohoršovať sa, rozhorčovať sa nad niečím (nad niekým), rozhnevať sa nad niečím, čudovať sa nad niečím, ustrnúť, užasnúť nad niečím (nad niekým), plesať, radovať sa nad niečím, zasmiať sa nad niečím, žialiť, smútiť nad niečím

nad- slovesná predpona, ktorá vyjadruje

1. že dej vyjadrený slovesom smeruje hore al. spôsobuje pohyb niečoho smerom hore: nadskočiť, nadletieť;
naddvihnúť (bremeno), nadhodiť (loptu)
;

2. že sa činnosťou dosahuje väčší stupeň vlastnosti (so zreteľom na základné príd.): nadľahčiť niečo;
Deviaty tón (hlásnik) naddĺžil.
(Vaj.)

3. že sa činnosťou slovesa dosahuje zväčšenie rozmeru niečoho: nadviazať motúz;
nadrábané zruby i hrady
(Taj.);

4. priblíženie niečoho k niečomu, posunutie niečoho do vhodnej polohy (so zreteľom na nejakú činnosť): (Ivan) mi nadstaví tváričku na pobozkanie. (Šolt.) (Kôň) nadložil hlavu, aby sa ohlávka nastokla na ňu. (Kuk.)

5. že činnosť vyjadrená slovesom presahuje istú (obvyklú, určenú, prípustnú ap.) mieru: nadužívať dôveru priateľa;

6. zried. malú mieru deja: Chytil sa, jak peň keď víchor nadlomí. (Ráz.) Prasiatko rypákom nadvažuje prehnité dosky. (Gab.)

naďakovať sa, -uje, -ujú dok. veľa ďakovať

hovor. nevedel (nemohol) sa mu dosť n. veľmi mu ďakoval, bol mu veľmi vďačný

naďabiť i naďapiť, -í, -ia dok. expr. (na čo, na koho) náhodou, nečakane, neočakávane natrafiť, naraziť: n. na prekážku;
Tu som naďabil odrazu na dva obrovské buky
(Bod.) Pred lesíčkom naďabí na Chrchútku. (Heč.) Naďabili sme na kŕdeľ volov a kráv. (Kuk.)

|| naďabiť sa i naďapiť sa náhodou sa vyskytnúť: Sadla na prvú lavičku, čo sa jej do cesty naďabila. (Tim.) Keby sa bol naďabil v tej chvíli nejaký šuhajček. (Jes-á) Našiel u nás miesta, kto sa len v dedine naďaplil. (Taj.)

nadácia, -ie žen. r. zastar. základina;
nadačný príd. m. základinový

nadájať, -a, -ajú nedok. (koho, koho čím) dávať piť dieťaťu z materinských pŕs, dojčiť: n. dieťa;

pren. expr. dávať niekomu piť (obyč. veľa): Ich kŕmili gulášom a nadájali pálenkou. (Ráz.)

|| nadájať sa expr. (čím) piť (obyč. veľa): Nadája sa Franc horúcim čajom. (Ráz.)

Naposledy hľadané výrazy

1. nad v pravopisných slovníkoch