mucha -y múch ž. dotieravý dvojkrídly hmyz, zool. Musca: m. bzučí, štípe;
chytať m-y
● slabý, dotieravý ako m.;
ožiť ako m. na jar stať sa živým, čulým;
padali ako m-y;
ani m-e neublíži je dobrý;
→ jedným úderom zabiť dve m-y;
expr. m. mu sadla na nos hnevá sa pre maličkosť;
mať m-y (v hlave) mať vrtochy;
vie, od čoho m-y dochnú, kapú a) je labužník b) dobre pozná výhody;
mucholapka -y -piek ž. lepkavý papierový pás na lapanie múch
muchotrávka -y -vok ž.
1. huba s veľkým klobúkom rozlič. farieb a prstencom, bot. Amanita
2. jedovatý druh tejto huby s červeným klobúkom a bielymi bodkami, bot. m. červená Amanita muscaria
mučenica -e -níc ž.;
mučenícky príd.: m-a smrť;
mučeníctvo -a s. mučenícka smrť;
pren. utrpenie, trápenie
mučiteľka -y -liek ž.
mučivo prísl.
Mučín ‑a L ‑e m.; Mučínčan ‑a mn. ‑ia m.; Mučínčanka ‑y ‑niek ž.; mučínsky
mucha ‑y múch ž.; mušací, muší; mušisko ‑a ‑šísk ANjedn.s.ž.
mucholapka ‑y ‑piek ž.
muchotrávka ‑y ‑vok ž.
mučeník ‑a mn. ‑ci m.; mučenica ‑e ‑níc ž.; mučenícky príd.prísl.; mučeníctvo ‑a s.
mučiareň ‑rne ‑í ž.
mučidlo ‑a ‑diel s.
mučivý; mučivo prísl.
múčiar ‑a ANmn. ‑e m. (chrobák)
múčnatka ‑y ‑tiek ž.
múčnik ‑a m.