Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „mora” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

mora,mura -y môr, múr žen. r.

1. démonická bytosť podľa povery trápiaca ľudí v spánku;

2. názov rozlič. motýľov, zool. Noctua, Amathes ap., a pod.

dlávi, tlačí ho m.pocit úzkosti

moralista -u muž. r.

1. kto sa zaoberá otázkami morálky

2. kto moralizuje; hlásateľ prísnych mravov, moralizátor;

moralistický príd. m.;

moralisticky prísl.

moralistka -y -tiek žen. r.;

moralizátor -a muž. r. moralista (význ. 2 );

moralizátorský príd. m.;

moralizátorsky prísl.;

Pravidlá slovenského pravopisu

mora ‑y môr, mura ‑y múr žen. r. (motýľ; démonická bytosť)

móra ‑y mór žen. r. (doba v prozódii); mórový

moralista ‑u muž. r.; moralistka ‑y ‑tiek žen. r.; moralistický; moralisticky prísl.

moralizátor ‑a muž. r.; moralizátorka ‑y ‑riek žen. r.; moralizátorský; moralizátorsky prísl.; moralizátorstvo ‑a str. r.

moralizovať ‑uje ‑ujú nedok.

morálka ‑y ‑lok žen. r.

morálno-politický

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

mora i mura, -y žen. r. démonická mytologická bytosť, ktorá vraj trápi ľudí v spánku: nočná m.;

pren. o trápení, tiesni, ťažobe: m. smútku, strachu

hovor. dusí, tlačí ho, leží na ňom m.;
zaľahlo naň ako m.;
akoby mu na prsiach m. sedela
pocit úzkosti, tiesne, ťažkosti, niečo ho trápi

móra, -y žen. r. metr. v prozódii základná krátka doba;

lingv. najmenšia prozodická jednotka v niektorých jazykoch (pri vysvetľovaní dĺžok v jazyku): mórový príd. m.: m. systém

moralita, -y žen. r.

1. zastar. mravnosť, morálnosť: (Štúr) takou skvie sa statočnosťou a moralitou. (Hurb.)

2. druh stredovekej hry poučného rázu;

moralitný príd. m. k 1

moralizátor, -a muž. r. kto rád moralizuje, moralista;

moralizátorský príd. m. moralizujúci, mravokársky: m. postoj;

moralizátorsky prísl.;

moralizátorstvo, -a stred. mravokárstvo

moralizmus, -mu muž. r. obyč. pejor. posudzovanie všetkého z hľadiska morálky;

moralista, -u muž. r. kto hlása prísnu mravnosť, mravokárca;

moralistka, -y, -tiek žen. r.;

moralistický príd. m.: m-é verše, m-é predsudky;

moralisticky prísl.

moralizovať, -uje, -ujú nedok. obyč. pejor. posudzovať z hľadiska prísnej al. premrštenej morálky;
dávať mravné ponaučenia: moralizujúca báseň, literatúra, tendencia, moralizujúci básnik

morálka, -y, -lok žen. r.

1. pravidla, zásady pre vzťahy medzi ľuďmi, závislé od výrobných vzťahov, súhrn mravných zásad, pravidiel, mravnosť: ľudská, komunistická, kapitalistická, vlčia m., náboženská m.;
povzniesť, zvýšiť m-u;
pokles, uvoľnenie m-y;
naštrbená m.
nie bezchybná;
dvojitá m. (napr. v manželstve) iná pre muža, iná pre ženu (v triednej spoločnosti);
vlčia m. chamtivosť, vykorisťovanie;

2. mravnosť, čestnosť, svedomitosť v dodržiavaní povinností a záväzkov: vysoká, nízka m., bojová, pracovná, obchodná m.;
zlomiť m-u obyvateľstva
(napr. vo vojne);

3. teol. náuka o morálke, mravouka, etika

Naposledy hľadané výrazy

1. mora v pravopisných slovníkoch