moc1 -i ž.
1. prirodzená sila, pôsobenie: m. prírody, liečivá m. rastlín;
vyššia m. nepredvídané okolnosti; božský zásah
2. schopnosť, možnosť niečo (u)robiť: (nie) je to v mojej, ľudskej m-i
3. schopnosť niekoho ovládať, vplyv, účinok: mať, stratiť m. nad niekým
4. spravovanie štátu al. nejakého spoloč. celku, vláda: politická m., ujať sa m-i, uchopiť m.
5. právomoc, právo: úradná, rodičovská m.;
práv. plná m. splnomocnenie
6. voj. sila: ozbrojená, branná m.
● mať niekoho v m-i ovládať ho;
niet tej m-i, ktorá by ho prinútila nik ho neprinúti;
to je v Božej m-i je to neisté;
zlá m. nepriaznivé nadprirodzené bytosti
mocensky prísl.: m. postupovať, rozhodovať
opak. močievať -a
mocnársky príd. i prísl.;
mocnárstvo -a s. zastar. monarchia
mocne prísl.
močovkovať nedok. hnojiť močovkou
močovod -u m. anat. vyústenie obličiek do močového mechúra;
močovodný príd.
môcť môže môžu mohol (ne)môžuc nedok.
A. ako modálne sloveso v spoj. s neurč. vyj.
1. uskutočniteľnosť, možnosť deja, a to s význ. a) schopnosti (urobiť niečo); byť schopný: m-m vám rozkázať;
ak m-š, pomôž! b) možnosti voľného konania: m-š si vybrať;
m-e povedať, že ...;
neos. m-e sa nakladať dá sa c) predpokladu sily, vlády uskutočniť niečo; vládať, vedieť: m-š vstať? nem-l sa rozpamätať;
robí, čo m-e všetko d) vhodnosti: m-li by ste byť už ticho e) dovolenia; smieť: m-m odísť? čím m-m poslúžiť?
2. hovor. približnosť, pravdepodobnosť: m-e byť 8 hodín;
kto to m-l byť?
3. takmer istý, pravdepodobný dej: m-l sa zraniť
4. (obyč. v podm. spôs.) výzvu, mierny rozkaz al. výčitku: m-l by si sa ponáhľať;
m-š sa hanbiť!
5. zbytočnosť, márnosť: m-l kričať, koľko chcel;
m-m sa aj roztrhať (od roboty)
6. (v dvojitom zápore) nevyhnutnosť, musieť: nem-m nepovedať
B. byť zodpovedný, zodpovedať: ja za to nem-m;
za to nešťastie m-me všetci
moc ‑i ž.
moc čísl.prísl.
močarina ‑y ‑rín ž.
močarisko ‑a ‑rísk s.
Močenok ‑nka L ‑u m.; Močenčan ‑a mn. ‑ia m.; Močenčanka ‑y ‑niek ž.; močenský
mocenský; mocensky prísl.
mocenstvo ‑a ‑tiev s.
Mochovce ‑viec mn.pomn.ž.; Mochovčan ‑a mn. ‑ia m.; Mochovčanka ‑y ‑niek ž.; mochovský
močiar ‑a L ‑i mn. ‑e m.; močiarny, močiarový
Močiar ‑a L ‑i m.; Močiarčan ‑a mn. ‑ia m.; Močiarčanka ‑y ‑niek ž.; močiarsky
močidlo ‑a ‑diel s.
močievať ‑a ‑ajú dok.nedok.
mocipán ‑a m.
močka ‑y ž.
mocnenec GA ‑nca D ‑u L ‑i mn. ‑e m.
mocnieť ‑ie ‑ejú ‑el dok.nedok.
mocnina ‑y ‑nín ž.
mocniteľ GA ‑a D ‑u/‑ovi L ‑i mn. ‑e/‑ia A ‑e/‑ov m.
mocnosť ‑i ‑í ž.
mocný; mocne prísl.
mocovať sa ‑uje ‑ujú dok.nedok.
močovina ‑y ž.
močovkovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
môcť môže môžeme môžete môžu mohol môžuc dok.nedok.