magnetizačný príd.: m. prúd
magnetizmus -mu m. fyz. schopnosť niekt. látok (najmä kovových) priťahovať iné látky: m. železa, zemský m.;
m. ľudského tela;
pren. príťažlivosť;
magnetizovať nedok. robiť magnetickým: m. železo, oceľ
// magnetizovať sa stávať sa magnetickým
magnetizácia -ie ž. fyz. magnetizovanie: m. vody;
magnetizmus ‑mu m.; magnetický; magneticky prísl.; magnetickosť ‑i ž.
magnetizovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.; magnetizovať sa
magnetizácia ‑ie ž.; magnetizačný