Pravopis slova „magister” v slovenských pravopisných slovníkoch

magister -tra muž. r.

1. v stredoveku najvyšší akademický titul na filoz. fakulte, majster

2. akademický titul na súčasných univerzitných, bohosloveckých vys. školách (skr. Mgr.) a na umeleckých vys. školách (skr. Mgr. art.): m. filozofie, m. umenia

3. m. farmácie star. akademický titul lekárnikov

4. rehoľník, kt. má na starosti prípravu novicov;

magisterka -y -riek žen. r. k 1, 2 ;

magisterský príd. m.: m-é štúdium univerzitné, bohoslovecké a umelecké štúdium trvajúce najmenej 4 roky

magister ‑tra m., skr. Mgr.; magisterka ‑y ‑riek žen. r.; magisterský

magister, -tra muž. r.

1. najväčšia akademická hodnosť na filozofickej fakulte v stredoveku;
majster slobodných umení;

2. akademická hodnosť prvého stupňa na niektorých univerzitách (napr. v Rusku do revolúcie);

3. v stredoveku vysoká hodnosť na kráľovskom dvore;

4. cirk. rehoľník majúci na starosti kláštorný dorast, novicov: páter m.;

5. magister farmácie akademický titul odborne vzdelaných lekárnikov;

magistra, -y, -tier žen. r. k 5 : m. farmácie;

magisterský príd. m.;

magisterstvo, -a stred. hodnosť magistra