Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „mžik” v slovenských pravopisných slovníkoch

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

mžik1, -u muž. r.

1. bás. mihnutie očami, okamih: Svit s tým mžikom mykol medzi ruže čalúnov. (Hviezd.) Taj tam stojí v mžiku stŕpnutý jak skala (Pláv.) ihneď, v okamihu.

2. zried. (len v mn. č.) mžiky mihanie v očiach, pred očami: mžiky v očiach (Taj.);
Jankovi urobili sa mžiky pred očami. (Vaj.)

mžik2 i mžik-mžik cit. naznačuje rýchly pohyb, mihanie: cepík poletuje mžik-mžik-mžik (Hviezd.)

mžik, -á, -ajú nedok. bás. zried. mihať očami;

pren. slabo horieť, sliepňať: V lampách ešte mžikal plyn. (Jes.);

dok. mžiknúť

mžiknúť, -ne, -nú, -kol dok. bás. zried. mihnúť očami: mžikneš okom, očkom mžikne (Hviezd.);

nedok. mžikať

mžikot, -tku muž. r. bás. zried. mihnutie, mžik: spúšťa sníčky — zlaté mžitky (Hviezd.)

mžikotať, -oce, -ocú nedok. bás. zried. mihať očami, mžikať: mžikotal jej svitný zrak (Hviezd.)

Naposledy hľadané výrazy

1. mžik v pravopisných slovníkoch