majster -tra m.
1. vyučený remeselník majúci oprávnenie viesť samostatnú dielňu al. živnosť: murársky, stolársky m., m. s tovarišom
2. kvalifikovaný robotník, kt. vedie prac. čatu ap.: zmenový m., m. dielne
3. kto sa dobre vyzná v istej práci, odborník, znalec: m. v rozprávaní;
m. slova, pera;
m. štetca maliar;
m. tónov hudobník;
m. na autá, na rádiá;
→ domáci m.
4. vynikajúci (tvorivý al. interpretačný) umelec: m. Benka, koncertný m., dielo neznámeho m-a;
v oslovení: (ďakujem Vám,) M-e!
5. učiteľ, vodca smeru, školy: M-e! oslovenie Ježiša (učeníkmi);
M. Pavol z Levoče;
je žiakom svojho m-a
6. mužstvo al. jednotlivec, kt. zvíťazil v šport. súťaži, šampión: m. republiky vo futbale, m. sveta
7. magister (význ. 1)
□ byť v niečom m-om vyznať sa v niečom
● m. nad majstrov/-ami vynikajúci odborník;
iron. to je m. babrák;
neučený m. hotový kat slabá odbornosť je vždy na škodu;
majsterka -y -riek ž. k 2 – 4, 6;
majsterko -a mn. -ovia m. hypok.;
majstrovať nedok. hovor. ručne zhotovovať, robiť (amatérsky) nejakú ručnú prácu: m. lavicu, m. na šatách, m. okolo stroja;
čo m-te?
majstrovsky prísl.;
majstrovský príd.
1. týkajúci sa majstra (význ. 1, 2, 6): m-é roky, m-á skúška;
m-á česť;
m-á súťaž
2. hodný majstra (význ. 3, 4), vynikajúci, znamenitý: m-é dielo, m. preklad;
m-é ovládanie stroja;
majstrovstvo -a s.
1. dokonalý, majstrovský (umel.) výkon; schopnosť na takýto výkon: m. básnika;
dielo je skladateľovo vrcholné m.
2. dokonalosť, zručnosť: kuchárske m.
majstrovstvá -tiev s. pomn. vrcholná šport. súťaž, šampionát: m. sveta v hokeji, zúčastniť sa na m-ách republiky
majstrík -a mn. -ovia m. zdrob. obyč. iron.
majsterštuk -u m. subšt. majstrovská práca
majster ‑tra m.; Majster Pavol z Levoče; majsterka ‑y ‑riek ž.; majstrovský; majstrovsky prísl.; majstrovstvo ‑a s. (majstrovský výkon; zručnosť)
majsterko, majstrík ‑a mn. ‑ovia m.
majstrovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
majstrovstvá ‑tiev mn.pomn.s. (šampionát)
majstrová ‑ej ž.