Pravopis slova „mágia” v slovenských pravopisných slovníkoch

mágia -ie žen. r. tajomná moc mágov; čarodejníctvo, kúzelníctvo: čierna, moderná m.;

mágia ‑ie žen. r.; magický; magicky prísl.

mágia, -ie žen. r.

1. rozmanité úkony a slová, pomocou ktorých mágovia primitívnych kmeňov a národností chcú uvádzať „nadprirodzené“ sily do služieb človeka (vyvolávanie duchov, liečenie ap.);
čarodejníctvo, kúzelníctvo, čarovanie: čierna m. v stredoveku domnelé zaklínanie a vyvolávanie diablov;
biela m. umenie predvádzať na pohľad podivuhodné úkazy, ktoré sú v skutočnosti prirodzené a vyžadujú len veľkú zručnosť;

2. čarovné, tajomné pôsobenie: m. básnického slova;

magický príd. m.

1. súvisiaci s mágiou, kúzelný, čarodejný: m. tanec;
m. vzorec slúžiaci pre účely mágie;
pren. m-é kruhy druh spoločenskej hry;
el. tech. m-é oko zariadenie slúžiace na kontrolu ladenia prijímača;
mat. m. štvorec sústava čísel, ktoré i pri vodorovnom i pri zvislom sčítaní dávajú rovnaký súčet;

2. pôsobiaci neodolateľnou silou, nadmieru príťažlivý: mať m-ú moc, m. úsmev;
m-á sila hudby;
m-é slová rečníka;
m-é svetlo mesiaca;

magicky prísl.