Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „lov” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

lov -u muž. r. stíhanie a chytanie, strieľanie ap. živočíchov: l. rýb;
l. zveri poľovačka;
l. na medvede, chodiť na l.;

lovec -vca muž. r. kto loví, kto sa zaoberá lovom: polárny l.;
l. zveri poľovník;
l. kožušín, perál;

lovecký príd. m.: l. pes, l-á zbraň

lovisko -a -vísk str. r. miesto, kde sa loví; revír: bohaté l.

zjemn. odísť do večných l-ísk zomrieť

lov nedok.

1. robiť lov: l. ryby;
l. zver poľovať;

2. expr. hľadať a vyberať: l. mäso z polievky;
l. vo vrecku drobné;
l. v pamäti rozpomínať sa

l. v mútnom, v mútnej vode, l. v kalných vodách ťažiť z neprehľadnej situácie

lovkyňa -e -kýň žen. r.;

Pravidlá slovenského pravopisu

lov ‑u muž. r.; lovný

Lovča ‑e žen. r.; Lovčan ‑a mn. č. ‑ia muž. r.; Lovčianka ‑y ‑nok žen. r.; lovčiansky

Lovce ‑viec žen. r. pomn. ; Lovčan ‑a mn. č. ‑ia muž. r.; Lovčianka ‑y ‑nok žen. r.; lovčiansky

Lovčica-Trubín Lovčice-Trubína L Lovčici-‑Trubíne žen. r. muž. r. ; Lovčičan-Trubínčan Lovčičana-Trubínčana mn. č. Lovčičania-‑Trubínčania muž. r.; Lovčičanka-Trubínčanka Lovčičanky-Trubínčanky Lovčičaniek-‑Trubínčaniek žen. r.; lovčicko-trubínsky

lovec ‑vca muž. r.; lovkyňa ‑e ‑kýň žen. r.; lovecký

Lovinobaňa ‑e žen. r.; Lovinobančan ‑a mn. č. ‑ia muž. r.; Lovinobančanka ‑y ‑niek žen. r.; lovinobanský

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

lov, -u muž. r.

1. strieľanie, chytanie, lapanie zveri, vtáctva, rýb a pod., poľovačka: ísť, chodiť na l., prísť z l-u, mať dobrý l.;

pren. expr. chytanie, získavanie niekoho, niečoho;
chytanie ľudí (napr. políciou);

2. zried. chytená zver, úlovok, korisť: vzácny l.

lovec, -vca muž. r. kto loví, chytá zver, poľovník: l. divej zveri, polárny l., l. tigrov;
l. perál
kto loví perlorodky;

pren. pejor. o človeku, ktorý sa za niečím zháňa: l. vavrínov (Karv.);

lovkyňa, -ne, -kýň žen. r.;

lovecký príd. m.: l. klobúčik, l. pes, kôň, l. spolok, l. nástroj, l-á puška, l-á spoločnosť;

lovectvo, -a stred. lovenie zveri, poľovanie, poľovníctvo

lovište, -ťa, -víšť i lovisko, -a, -vísk stred. poľov. miesto, kde sa loví, chytá zver, ryby a pod., revír

hovor. žart. odišiel do večných lovíšť zomrel

lov, -í, -ia nedok.

1. (čo) chytať, lapať zver, ryby, vtáctvo a pod., poľovať na dačo: Vlkov odháňajú a zajace lovia. (Hviezd.);

pren. expr. (koho, čo) horlivo zháňať, hľadať dakoho, dačo: Počas volieb lovili po dedinách voličov. (Urb.) Kňaz trpezlivo loví zrnká pravdy z prúdu vymyslenín. (Fr. Kráľ)

expr. l. v mútnom, v mútnych vodách ťažiť zo zamotanej, komplikovanej situácie, z rozháraných pomerov a pod.;

2. expr. (čo, koho) vyťahovať, vyberať z tekutiny: Lovili kolísajúce sa brvná z vody. (Jes.);

opak. lovievať, -a, -ajú;

dok. k 1 uloviť, k 2 vyloviť

lovkyňa p. lovec

lov príd. m. ktorý lovíme, chytáme, na ktorý poľujeme: l. živočích, jeleň, bažant, l-á zver, l-é vtáctvo

Naposledy hľadané výrazy

1. lov v pravopisných slovníkoch