lektor -a m.
1. kto vedie praktické cvičenia, obyč. na vys. škole: l. ruštiny, angličtiny
2. odb. posudzovateľ diel (vo vydavateľstve, v divadle ap.)
3. stály prednášateľ;
lektorka -y -riek ž.;
lektorovať nedok. i dok. byť lektorom, vykon(áv)ať lektorskú prácu: l. rukopis, učebnice
lektorský príd.: l-é cvičenie;
l. posudok;
l-é pôsobenie (v zahraničí);
lektorstvo -a s. povolanie, činnosť lektora, lektorát
lektor ‑a m.; lektorka ‑y ‑riek ž.; lektorský; lektorstvo ‑a s.
lektorovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
lektorát ‑u m.
lektúra ‑y ‑túr ž.