lamaistický príd.: l-í mnísi
láma -u mn. -ovia m. budhistický mních v krajinách, kde je rozšírený lamaizmus
lámací príd. slúžiaci na lámanie: l. stroj
lámaný príd.
1. vzniknutý lámaním: l. kameň
2. hovor. (o jazyku) nedokonale ovládaný: l-á slovenčina;
lámavosť -i ž.
lámačka -y -čiek ž.;
lámať -e -u -uc -uci nedok.
1. násilným ohnutím al. tlakom deliť al. odlamovať: l. chlieb, raždie, kosti;
l. kukuricu;
l. skaly, uhlie dobývať;
typ. l. sadzbu upravovať do strán;
neos. l-e ho v kostiach, v krížoch bolí ho, lomí
2. spôsobovať zmenu smeru, lomiť: hranol l-e svetlo
3. hovor. prekonávať: l. normy, rekordy, predsudky, odpor
4. (o reči) nedokonale ovládať: l. nemčinu
● l. kolesá robiť premety;
l. putá oslobodzovať (sa);
l. palicu nad niekým, niečím mať rezignovaný postoj;
expr. l. (si) krk(y), väzy vystavovať sa nebezpečenstvu;
l. si hlavu s niečím, nad niečím, na niečom úporne premýšľať;
→ prišlo na l-nie chleba;
expr. l. si jazyk nemôcť niečo vysloviť;
l. ľady prekonávať napätie;
Matej → ľady l-e
// lámať sa
1. deliť sa (pod tlakom ap.): skala sa l-e, nechty, vlasy sa l-u;
ľad(y) sa l-e (-u) pri odmäku i fraz. uvoľňuje sa napätie
2. zohýbať sa, prelamovať sa: voz sa l-e pod ťarchou;
nohy sa mu l-u v kolenách;
l. sa v páse
3. náhle slabnúť, zanikať: hlas sa mu l-e (od dojatia);
starý svet sa l-e
4. odchyľovať sa od priameho smeru, lomiť sa: svetlo sa l-e vo vode
5. hovor. expr. túlať sa, potĺkať sa: l. sa kadekde po svete
lamaizmus ‑mu m.; lamaista ‑u m.; lamaistický
láma ‑u mn. ‑ovia m. (mních)
lámaný; lámano, lámane prísl.
lámavý; lámavosť ‑i ž.
lámač ‑a mn. ‑e m. (stroj)