Pravopis slova „labyrint” v slovenských pravopisných slovníkoch

labyrint -u muž. r.

1. členité miesto, kde možno zablúdiť, bludisko;

2. anat. časť vnútorného ucha stavovcov;

labyrintový príd. m.

labyrint ‑u mn. č. I ‑tmi muž. r.; labyrintový

labyrint, -u muž. r.

1. bludište: Neviem nájsť východisko z labyrintu. (Hor.);

pren. zložitá, zamotaná situácia, zmätok, veľké, neprehľadné množstvo niečoho: l. predpisov;
stratiť sa v l-e dačoho;

2. anat. časť vnútorného ucha stavovcov;

labyrintový príd. m.