Pravopis slova „labuť” v slovenských pravopisných slovníkoch

labuť -e žen. r. vodný vták s dlhým prehnutým krkom, zool. Cygnus : biela, čierna l.

● biely ako l.;

labutí príd. m.: l-ie mláďa;

● kniž. l-ia pieseň posledný význačný čin, prejav pred zánikom

labutienka -y -nok žen. r.

1. chumáčik peria použ. na pudrovanie

2. text. pruhy z peria použ. na ozdobu šiat al. žen. domácej obuvi: papučky s l-ou

labuť ‑e ‑í žen. r.; labutí

labutienka ‑y ‑nok žen. r.

labuť, -te žen. r.

1. vodný vták s dlhým, štíhlym krkom, podobný husi: biela, čínska l., biely ako l.;
zool. l. veľká (Cygnus olor);
l. spevavá (C. cygnus);

pren. symbol čistoty, belosti: Zas diaľ pláva slovenským krajom ako snežná labuť Hronom (Sládk.) ako biely sneh.

2. astron. Labuť súhvezdie;

labutí, -ia, -ie príd. m.: l-ie mláďa;
pren. l. krk štíhly, tenký, l-ia šija štíhla, tenká;
l-ia pieseň rozlúčková, posledná;
l. spev posledné vzopätie pred smrťou, pred zánikom;

labutienka, -y, -nok žen. r. zdrob. expr.