Pravopis slova „laba” v slovenských pravopisných slovníkoch

laba -y láb žen. r. spodná časť končatiny niekt. zvierat: psie l-y;

● expr. (holú) l-u lízať nemať, nedostať nič;

labanec -nca muž. r. hist. cisársky vojak za povstania Tököliho, Rákociho a Bočkaja;

labanský príd. m.

laba ‑y láb žen. r.; labka ‑y ‑biek žen. r.

labanec ‑nca muž. r.; labanský

laba, -y, láb žen. r. končatina niektorých zvierat: Pes vystrel predné laby. (Vaj.);

pren. pejor. ruka al. noha človeka (obyč. veľká): Mišo sa rozkýval, vystrel laby ako medveď. (Gráf) Topánky na naše roztľapčené laby. (Al.);
medvedia l. o veľkej nohe al. ruke

● expr. môžeš (si) lízať l-u;
holú labu budeš lízať nedostaneš, nedosiahneš nič;

labka, -y, -biek žen. r. zdrob. ;

labôčka, -y, -čok žen. r. zdrob. expr.

labanec, -nca muž. r. hist. cisársky vojak za povstania Tökölyho, Rákoczyho a Bocskaya: cisárski l-i;

labanský i labanecký príd. m.: l. mušketier, l. oddiel