líce -a líc s.
1. časť tváre medzi okom, uchom a ústami: červené, plné, opuchnuté l-a;
mať jamky na l-ach, priložiť pušku k l-u
2. vrchná, vonkajšia strana predmetov, obyč. plochých, op. rub, opak: látka je na l-i lesklá, obrátiť rukáv na l.
● l-a ako ruža, ako pivónia červené;
l-a mu horia je rozpálený;
l. a rub niečoho kladná i záporná stránka;
licencia -ie ž.
1. dokument a z neho vyplývajúce právo vykonávať istú činnosť: mať l-iu na niečo;
výrobná, dovozná l.;
patentová l.;
vyrobené v zahraničnej l-ii
2. lit. možnosť odchýliť sa od jazykovej normy al. obsahovej vernosti: básnická l.;
licenciovať -iuje nedok. i dok. dať, udeľovať, udeliť niekomu licenciu: l. spoločnosť, firmu;
l-iovaná banka ktorá dostala licenciu
licenčne prísl.
líce ‑a líc s.; lícny, lícový; líčko ‑a ‑čok s.
licencia ‑ie ‑ií D ‑iám L ‑iách ž.; licenčný; licenčne prísl.