ktovieako zám. neurč. príslov. hovor. expr. vyj. neurčitosť spôsobu so záporným citovým hodnotením, bohvieako: nemal sa tam k.
ktovieaký zám. neurč. hovor. expr. vyj. neurčitosť vlastnosti so záporným citovým hodnotením, bohvieaký: necítil k-ú radosť
ktoviečo zám. neurč. hovor. expr. vyj. neurčitosť veci so záporným citovým hodnotením, bohviečo: namýšľa si o sebe k. (neoprávnene) veľa
ktovie, ktohovie, ktoževie, ktožehovie čast.prísl.st.