Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „kýpeť” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

kýpeť -pťa muž. r.

1. znetvorená zvyšná časť údu (obyč. po amputácii): k. ruky

2. vyčnievajúca časť konára, pahýľ: holé k-e stromu;

Pravidlá slovenského pravopisu

kýpeť ‑pťa muž. r.; kýpťový; kýptik ‑a muž. r.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

kýpeť, -pťa muž. r.

1. časť údu, ktorá ostane po amputovaní: k. ruky, nohy, prsta, krvavý k.;
Len kýpeť visel v prázdnom rukáve.
(Kal.)

2. vyčnievajúca časť odpíleného konára, stromu: k. stromu (Gab.);

pren. zvyšok niečoho polámaného, zrúcaného: k-e domov (Štítn.);

kýpťový príd. m.: k-á pančuška;

kýptik, -a muž. r. zdrob.

Naposledy hľadané výrazy

1. kýpeť v pravopisných slovníkoch