Pravopis slova „ itinerárium ” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

• Ing. skr. inžinier (akademický titul)

• Ing. arch. skr. inžinier architekt (akademický titul)

  (Pokračovanie pod reklamou)

  REKLAMA

• i¹, í¹ neskl. s.

  1. samohláska a písmeno

  2. v skr. a zn.: a i. a iné, a iný, a inde;
  o. i. okrem iného;
  I rím. číslica 1

• i²

  I. spoj.

  A. priraď. vyj.

  1. zlučovací vzťah, aj; spája a) s dôrazom členy viacnásobných výrazov al. pripája kladnú vetu: je lekárom i hudobníkom (zároveň);
  i hanbí sa, i žiaľ cíti;
  zem praská i studňa vysychá b) významovo usúvzťažnené slová na vyjadrenie úplnosti: starí i mladí všetci;
  deň i noc stále;
  telom i dušou c) opakované zámenné výrazy sem i tam, to i to, tu i tam, kt. vyj. sporadickosť

  2. stupňovací vzťah, najmä v spoj. ba i, nielen – ale i;
  pozerá sa, ba i pomáha;
  nielen kričal, ale i nadával

  3. odporovací vzťah, obyč. v spojení s ukaz. zám., ale: mal kocúra i ten zdochol

  4. dôsledkový vzťah; nuž, a tak, preto: zdržali ho i prišiel neskoro

  5. vysvetľovací vzťah obyč. vo výrazoch i tak, i to; aj tak, veď: nešiel nikam, i tak pršalo

  B. podraď. i čo, i keby, i keď, čo i vyj. krajnú podmienku: i keby nechcel, musí poslúchnuť;
  starel sa do toho, i keď nemusel

  II. čast.

  1. uvádza (oznam.) vetu: i rozplakal sa

  2. obyč. vo výraze čo i len vyj. hodnotiaci postoj k výrazu poukázaním na krajnú možnosť, hoci (len), aspoň: keby si bol čo i len naznačil

  3. zdôrazňuje pripojený výraz; aj: vrátil sa i druhý raz

• iba

  I. spoj.

  A. i ibaže, iba čo priraď. vyj. odporovací vzťah obmedzením platnosti predchádzajúcej vety, len(že): bol mladý, i. majetok mu chýbal;
  vedel o tom dávno, ibaže doteraz mlčal;
  bola tma, i. čo lampy svietili

  B. podraď. uvádza vetu

  1. časovú a) i. (čo) – už s význ. predčasnosti, len (čo) – už: i. (čo) svitlo, už vstával b) i. keď (už) s význ. súčasnosti al. následnosti, len keď, až keď: vošiel (do triedy), i. keď (už) zvonilo c) i. keď s význ. nečakaného zásahu do iného deja, len keď: pokojne kráča, i. keď padne pred neho kameň

  2. i. ak (by), ibaže (by) podmienkovú s význ. obmedzenia na 1 možnosť, len ak (by): odísť nemôžeš, i. ak by si tu nocoval;
  dnes nemôžem, i. ak prídeš zajtra

  II. čast.

  1. zdôrazňuje platnosť výrazu vyjadrením jeho výlučnosti, obmedzením jeho platnosti, len, jedine: z toho budú i. hnevy, je i. kosť a koža, bolo i. desať hodín

  2. iba čo vyj. hodnotiaci postoj k vete, len čo: i. čo zbytočne klame, i. čo s ním čas tratí

  3. iba tak: povedať niečo i. tak nezáväzne;
  to nie je i. tak treba to brať vážne

• ibis -a mn. N a A -y m. cudzokrajný vták podobný bocianovi, zool. Threskiornis, Plegadis

• ibiš -a m. vys. (liečivá) rastlina s plstnatou byľou a listami, s ružovými al. rôznofarebnými kvetmi, bot. Althaea

• ibištek -a m. okrasný kvitnúci stromček, bot. Hibiscus

• ichtyol -u m.

  1. olej použ. vo farmaceutickom priemysle

  2. liečivá masť z tohto oleja;

• ichtyolový príd.: i-á masť

• ichtyológ -a mn. -ovia m. odborník v ichtyológii

• ichtyológia -ie ž. odbor zoológie zaoberajúci sa rybami;

• 2. neos. j-á sa o..., správ. ide o...

  jednička, správ. jednotka

• idea -ey D a L -ei mn. -ey ž.

  1. myslená predstava o niečom, myšlienka, nápad; úmysel, plán: to je dobrá i.;
  → fixná i.

  2. výsledok myslenia ako odraz konkrétnej al. abstraktnej skutočnosti, pojem, predstava: i. dobra a zla, i. rovnosti;
  národné, revolučné i-y;
  filoz. celostný súbor pojmových obsahov: Hegelova absolútna i.

  3. vedúci obsahový prvok diela, myšlienka (význ. 5): základná i. diela;

• idealista -u m.

  1. stúpenec idealizmu

  2. nadšenec, rojko;

• idealisticky prísl.

• idealistický príd.: i. svetonázor;

• idealistka -y -tiek ž.;

• idealizačný príd. k 1: i. pátos

• idealizmus -mu m.

  1. filoz. smer vychádzajúci z prvotnosti duchovného, ideálneho princípu, op. materializmus

  2. nezištné nadšenie za ideály, oduševnenie: mladí sú naplnení i-om;

• idealizovať nedok. i dok. prikrášľovať, prikrášliť: i. skutočnosť, postavu v románe

• idealizácia -ie ž.

  1. idealizovanie: i. skutočnosti

  2. filoz. tvorenie ideálneho v zobrazení objektívneho sveta, abstrakcia: bod je i.;

• identickosť -i ž.

• identicky prísl.;

• identický príd.: i-é javy;

• identifikačný príd.: i-é číslo

• identifikovať nedok. i dok. zisťovať, zistiť totožnosť: i. mŕtvolu

• identifikácia -ie ž. identifikovanie: i. osôb;

• identita -y ž.

  1. kniž. totožnosť, zhodnosť vo všetkých vlastnostiach, rovnakosť;
  i. vecí;
  zisťovať i-u zisťovať, o koho ide

  2. filoz., psych. konkrétna, ničím nezameniteľná podstata, ktorou sa od seba odlišujú jednotlivci, pren. i spoločenstvá: národná i.;

• ideologickosť -i ž.