integračný príd.: i-é zoskupenie, i-é snahy
integrita -y ž. kniž. celistvosť; neporušiteľnosť, nedotknuteľnosť: i. človeka;
i. morí, územia
integrovať nedok. i dok.
1. kniž. spájať, spojiť do 1 celku, sceľovať, sceliť, zjednocovať, zjednotiť: i. snahy ľudí;
i-nie štátov do Európskej únie;
i-ná doprava vzájomné spojenie mestskej hromadnej dopravy s okolitou železničnou dopravou;
elektrotech. i-ný obvod tvoriaci funkčný celok
integrácia -ie ž. integrovanie, op. dezintegrácia: ekonomická i. štátov;
integrálny príd.
1. kniž. prirodzene patriaci k celku, neodlučiteľný; súhrnný, úplný, celistvý: metóda je i-a súčasť vedy
integrita ‑y ž.
integrovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
integrácia ‑ie ž.; integračný
integrál ‑u L ‑i mn. ‑y m.
integrálny; integrálne prísl.; integrálnosť ‑i ž.
integrátor ‑a L ‑e mn. ‑y m.neživ.živ.