Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „inka” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

inkasant -a muž. r. kto inkasuje;

inkasantka -y -tiek žen. r.

inkasný príd. m.: i. príkaz

inkaso -a str. r.

1. inkasovanie: i. nájomného

2. poplatok, poplatky: združené i. zálohové platenie niektorých poplatkov naraz;
zaplatiť i.;

inkasovať nedok. i dok. vyberať, vybrať, prijímať, prijať (peniaze za splatnú pohľadávku): i. poplatky;
i. za tovar;

Pravidlá slovenského pravopisu

inkasant ‑a mn. č. I ‑tmi muž. r.; inkasantka ‑y ‑tiek žen. r.

inkaso ‑a str. r.; inkasný

inkasovať ‑uje ‑ujú nedok. i dok.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

inka, -u muž. r. titul vládcu Inkov do príchodu Španielov, pán, vládca

inkarcerácia, -ie žen. r.

1. odovzdanie do väzby, uväznenie;

2. lek. priškrípnutie zovretie: i. čreva

inkarnácia, -ie žen. r. cirk. vtelenie boha, stelesnenie;

pren. zhmotnenie, uskutočnenie: My zabúdame na nášho Kollára predovšetkým ako na inkarnáciu neistých dúm a slov. (Vaj.);

inkarnačný príd. m.

inkarnát, -u muž. r.

1. farba ľudskej pleti, telová, ružovkastá farba;

2. druh červeno kvitnúcej ďateliny (Trifolium incarnatum);

inkarnátový príd. m.

inkarnovaný príd. m. kniž. vtelený: Sny romantických slavistov sú tu (v básni) inkarnované. (Votr.)

inkasant, -a muž. r. kto inkasuje, vyberá od dlžníkov, zákazníkov peniaze za splatné pohľadávky;

inkasantka, -y, -tiek žen. r.

Naposledy hľadané výrazy

1. inka v pravopisných slovníkoch