Pravopis slova „ih” v slovenských pravopisných slovníkoch

ihaha,ihahá cit. napodobňuje zvuk vydávaný koňom

ih,íh cit. vyj. rozlič. pocity (hnev, bolesť, veselosť ap.): íh, takú by som mu tresol!

íha cit. vyj. údiv, prekvapenie: í., ale si vyrástol

ihelnica -e -níc žen. r. poduštička na zapichovanie ihiel;

ihelnička -y -čiek žen. r. zdrob.

ihelník -a muž. r. schránka na odkladanie ihiel

íha cit.

ihelnica ‑e ‑níc žen. r.; ihelnička ‑y ‑čiek žen. r.

ihla ‑y ihiel žen. r.; ihlový; ihielka ‑y ‑lok žen. r.

ihlan ‑a/‑u muž. r.; ihlanový; ihlanček ‑a muž. r.

ihlanovitý

Ihľany ‑lian L ‑och muž. r. pomn. ; Ihľanec ‑nca muž. r.; Ihlianka ‑y ‑nok žen. r.; ihliansky

iha,íha,íhaj,iháj cit. vyjadruje

1. prekvapenie, obdiv: „Pá, richtárko!“ zhúdla — „žaloba, joj, veľká!“ — „Iha, blška čajs` zas... a už za pondelka...“ (Hviezd.) Íha, nosorožec! Koľko už za ním sliedim. (Mor.)

2. bujnosť, samopaš: Už je naše! Iháj! (Ráz.-Mart.) Len sa vystriem — óha, íhaj! (Hviezd.)

ihaha,ihahá,ihihí cit. napodobňuje konské erdžanie

ih,íh cit. vyjadruje

1. bolesť: Ih, ih, jaj! — vdrie sa mu do duše Mišov zúfalý sykot ... (Ráz.)

2. samopaš, bujnosť pri hrešení, pri hre a pod.: Ih, sakrament! — oživujú im muchy. (Ráz.) Chlapec, čo ho (otec) raz podhodil, zvolal: „Íh, hop! ...“ (Kuk.)

ihelnica, -e, -níc žen. r. malá poduška, do ktorej sa zapichávajú ihly, ihelník;
schránka na ihly;

ihelnička, -y, -čiek žen. r. zdrob.

ihelník, -a muž. r. ihelnica;

ihelníček, -čka muž. r. zdrob.