Pravopis slova „idiot” v slovenských pravopisných slovníkoch

idiot -a muž. r. človek postihnutý idiotizmom;

idiotizmus -mu muž. r. odb. najvyšší st. slabomyseľnosti, choromyseľnosť

idiotský príd. m.: i. výraz v tvári;
pejor. i. príkaz nezmyselný;

idiotsky prísl.;

idiotstvo -a -tiev str. r. expr. hlúposť, sprostosť, bláznovstvo: robí samé i-á

idiot ‑a muž. r.; idiotský; idiotsky prísl.; idiotstvo ‑a ‑tiev str. r.

idiotizmus ‑mu muž. r.

idiot, -a muž. r. slabomyseľný človek;

pren. expr. hrubá nadávka človekovi;

idiotka, -y, -tiek žen. r.;

idiotský príd. m.: i. úsmev;

idiotsky prísl.: i. sa smiať;

idiotstvo, -a, -tiev stred.

1. (bez mn. č.) slabomyseľnosť;

2. hovor. expr. veľká hlúposť: povedať, vykonať, urobiť i., robiť i-á

idiotský,idiotstvo p. idiot

idiotia, -ie žen. r. odb. vysoký stupeň duševnej zaostalosti vrodenej al. zapríčinenej určitými chorobami, slabomyseľnosť, idiotizmuz;

idiotický príd. m.: i-é dieťa

idiotikon, -u muž. r. zastar. slovník idiómov, frazeologický slovník

idiotizmus¹, -mu muž. r. lingv. svojrázny jazykový výraz, zvrat, idiomatizmus

idiotizmus², -mu muž. r. odb. slabomyseľnosť, idiotia