Pravopis slova „idealizmus” v slovenských pravopisných slovníkoch

idealizmus -mu muž. r.

1. filoz. smer vychádzajúci z prvotnosti duchovného, ideálneho princípu, op. materializmus

2. nezištné nadšenie za ideály, oduševnenie: mladí sú naplnení i-om;

idealizmus ‑mu muž. r.; idealista ‑u muž. r.; idealistka ‑y ‑tiek žen. r.; idealistický; idealisticky prísl.

idealizmus, -mu muž. r.

1. reakčný, protimaterialistický filozofický smer považujúci za prvotné idey, vedomie, ducha, a nie hmotu: subjektívny i., objektívny i., noetický i.;

2. nadšenie pre ideály, ľahostajnosť k hmotným záujmom, nezištnosť: duša plná idealizmu a vzletných myšlienok (Al.);

idealista, -u muž. r.

1. stúpenec idealizmu;

2. nadšenec pre ideály, rojko;
nezištný človek: Ľudovít ostane večne mladým mužom, idealistom bez úhony. (Hurb.);

idealistka, -y, -tiek žen. r.;

idealistický príd. m.: i. svetonázor, i-á filozofia;
i. typ človeka;

idealisticky prísl.