Pravopis slova „idea” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

idea -ey D a L -ei mn. č. -ey žen. r.

1. myslená predstava o niečom, myšlienka, nápad; úmysel, plán: to je dobrá i.;
→ fixná i.

2. výsledok myslenia ako odraz konkrétnej al. abstraktnej skutočnosti, pojem, predstava: i. dobra a zla, i. rovnosti;
národné, revolučné i-y;
filoz. celostný súbor pojmových obsahov: Hegelova absolútna i.

3. vedúci obsahový prvok diela, myšlienka (význ. 5 ): základná i. diela;

ideál -u L -i mn. č. -y muž. r.

1. predstava o dokonalej podobe niečoho ako cieľ (snaženia): mravný, spoločenský, životný i.;
stratiť i-y

2. dokonalá podoba vyhovujúca predstavám, vzor: stelesňovať i., byť i-om muža

3. predmet túžob: táto dievčina je jeho i-om

idealista -u muž. r.

1. stúpenec idealizmu

2. nadšenec, rojko;

idealistický príd. m.: i. svetonázor;

idealisticky prísl.

idealistka -y -tiek žen. r.;

idealizácia -ie žen. r.

1. idealizovanie: i. skutočnosti

2. filoz. tvorenie ideálneho v zobrazení objektívneho sveta, abstrakcia: bod je i.;

Pravidlá slovenského pravopisu

idea ‑ey D a L ‑ei mn. č. ‑ey ‑eí žen. r.; ideový; ideovo prísl.; ideovosť ‑i žen. r.

ideál ‑u L ‑i mn. č. ‑y muž. r.

idealizácia ‑ie žen. r.; idealizačný

idealizmus ‑mu muž. r.; idealista ‑u muž. r.; idealistka ‑y ‑tiek žen. r.; idealistický; idealisticky prísl.

idealizovať ‑uje ‑ujú nedok. i dok.

ideálne [‑n‑] ‑eho str. r.

Slovník slovenského jazyka

idea, -y, 3., 6. p. idei, mn. č. idey, ideí, ideám, ideách žen. r.

1. odraz skutočnosti vo vedomí človeka, produkt ľudského myslenia odrážajúceho hmotný svet, myšlienka, predstava: pokrokové, politické, spoločenské, národné, náboženské idey;
i. dobra, krásy;
fixná i.
zarytá predstava;

2. základná, hlavná myšlienka, určujúca obsah niečoho: i. francúzskej revolúcie, i. románu, vedúca i.;

3. nápad, zámer, plán: dobrá, zlá, skvelá i.;

ideový príd. m. k 1, 2 : i. návrh, podklad, i-é poňatie diela;
i. poradca, redaktor
;

ideove/-o prísl.;

ideovosť, -ti žen. r. myšlienková, ideová náplň: i. umenia

ideál, -u, 6. p. -i, mn. č. -y muž. r.

1. veľký, vznešený, ťažko dosiahnuteľný cieľ, méta: politický, životný i., i. večného mieru, i. humanity;
mať, stratiť i-y, ísť za svojím i-om;
i. dobra, krásy
;

2. predmet, stelesnenie snov, obdivovaná osoba, vec al. jav: byť niekomu i-om;
jeho, jej i.;
i. súceho inštruktora
(Kuk.)

ideálčiť, -i, -ia nedok. zried. vytvárať si ideály, snívať, rojčiť: Milka mala výhľad na pár tisíc korún dedičstva. Tým viac „ideálčil“ Ondriš (Taj.)

idealista p. idealizmus

idealisticko-filozofický príd. m.: idealisticko-filozofické systémy, smery ap., správ. idealistické filozofické systémy, smery ap.

idealita, -y žen. r. filoz. existencia len v predstave, v myšlienkach, nie v skutočnosti (op. realita)

Naposledy hľadané výrazy

1. idea v pravopisných slovníkoch