Pravopis slova „ideálny” v slovenských pravopisných slovníkoch

ideálny príd. m.

1. majúci vlastnosti ideálu (význ. 2 ): i. muž, i. spôsob, i-e podmienky

2. jestvujúci iba vo vedomí, neskutočný, abstraktný: i-e zobrazenie priestoru, i. cieľ;

ideálny; ideálne prísl.; ideálnosť ‑i žen. r.

ideálny príd. m.

1. blížiaci sa k ideálu, dokonalý, vzorný, najlepšie vyhovujúci: i. život, i-a poloha, i-e podmienky;
i. muž;
fyz. i-a kvapalina naprosto nestlačiteľná;

2. existujúci len v myšlienke, myslený, nie reálny: Myšlienky jeho si lietajú ideálnym slávnym svetom. (Sládk.);
i-a cena;
práv. i-a polovica bez skutočného rozdelenia veci, majetku a pod., napr. len v pozemkovej knihe;

3. nadšený pre ideály, nezištný: peknoduchý, ideálny šuhaj (Vlč.);

ideálne prísl.: i. založený človek majúci ideály;
hovor. mať sa i. veľmi dobre;

ideálnosť, -ti žen. r.