Pravopis slova „ideál” v slovenských pravopisných slovníkoch

ideál -u L -i mn. č. -y muž. r.

1. predstava o dokonalej podobe niečoho ako cieľ (snaženia): mravný, spoločenský, životný i.;
stratiť i-y

2. dokonalá podoba vyhovujúca predstavám, vzor: stelesňovať i., byť i-om muža

3. predmet túžob: táto dievčina je jeho i-om

idealista -u muž. r.

1. stúpenec idealizmu

2. nadšenec, rojko;

idealistický príd. m.: i. svetonázor;

idealisticky prísl.

idealistka -y -tiek žen. r.;

idealizácia -ie žen. r.

1. idealizovanie: i. skutočnosti

2. filoz. tvorenie ideálneho v zobrazení objektívneho sveta, abstrakcia: bod je i.;

idealizačný príd. m. k 1 : i. pátos

ideál ‑u L ‑i mn. č. ‑y muž. r.

idealizácia ‑ie žen. r.; idealizačný

idealizmus ‑mu muž. r.; idealista ‑u muž. r.; idealistka ‑y ‑tiek žen. r.; idealistický; idealisticky prísl.

idealizovať ‑uje ‑ujú nedok. i dok.

ideálne [‑n‑] ‑eho str. r.

ideálny; ideálne prísl.; ideálnosť ‑i žen. r.

ideál, -u, 6. p. -i, mn. č. -y muž. r.

1. veľký, vznešený, ťažko dosiahnuteľný cieľ, méta: politický, životný i., i. večného mieru, i. humanity;
mať, stratiť i-y, ísť za svojím i-om;
i. dobra, krásy;

2. predmet, stelesnenie snov, obdivovaná osoba, vec al. jav: byť niekomu i-om;
jeho, jej i.;
i. súceho inštruktora (Kuk.)

ideálčiť, -i, -ia nedok. zried. vytvárať si ideály, snívať, rojčiť: Milka mala výhľad na pár tisíc korún dedičstva. Tým viac „ideálčil“ Ondriš (Taj.)

idealista p. idealizmus

idealisticko-filozofický príd. m.: idealisticko-filozofické systémy, smery ap., správ. idealistické filozofické systémy, smery ap.

idealita, -y žen. r. filoz. existencia len v predstave, v myšlienkach, nie v skutočnosti (op. realita)

idealizácia, -ie žen. r. okrašľovanie al. pretváranie skutočnosti podľa ideálu, idealizovanie: i. skutočnosti, i. dejín;

idealizačný príd. m.: i-é tendencie