Pravopis slova „i” v slovenských pravopisných slovníkoch

i²

I. spoj.

A. priraď. vyj.

1. zlučovací vzťah, aj; spája a) s dôrazom členy viacnásobných výrazov al. pripája kladnú vetu: je lekárom i hudobníkom (zároveň);
i hanbí sa, i žiaľ cíti;
zem praská i studňa vysychá b) významovo usúvzťažnené slová na vyjadrenie úplnosti: starí i mladí všetci;
deň i noc stále;
telom i dušou c) opakované zámenné výrazy sem i tam, to i to, tu i tam, kt. vyj. sporadickosť

2. stupňovací vzťah, najmä v spoj. ba i, nielen – ale i;
pozerá sa, ba i pomáha;
nielen kričal, ale i nadával

3. odporovací vzťah, obyč. v spojení s ukaz. zám., ale: mal kocúra i ten zdochol

4. dôsledkový vzťah; nuž, a tak, preto: zdržali ho i prišiel neskoro

5. vysvetľovací vzťah obyč. vo výrazoch i tak, i to; aj tak, veď: nešiel nikam, i tak pršalo

B. podraď. i čo, i keby, i keď, čo i vyj. krajnú podmienku: i keby nechcel, musí poslúchnuť;
starel sa do toho, i keď nemusel

II. čast.

1. uvádza (oznam.) vetu: i rozplakal sa

2. obyč. vo výraze čo i len vyj. hodnotiaci postoj k výrazu poukázaním na krajnú možnosť, hoci (len), aspoň: keby si bol čo i len naznačil

3. zdôrazňuje pripojený výraz; aj: vrátil sa i druhý raz

III. aj í², íí cit. vyj. prekvapenie, údiv ap.: í, ty si to vedel?

i¹,í¹ neskl. str. r.

1. samohláska a písmeno

2. v skr. a zn.: a i. a iné, a iný, a inde;
o. i. okrem iného;
I rím. číslica 1

iá [i-á] cit. napodobňuje zvuk, kt. vydáva somár

iba

I. spoj.

A. i ibaže, iba čo priraď. vyj. odporovací vzťah obmedzením platnosti predchádzajúcej vety, len(že): bol mladý, i. majetok mu chýbal;
vedel o tom dávno, ibaže doteraz mlčal;
bola tma, i. čo lampy svietili

B. podraď. uvádza vetu

1. časovú a) i. (čo) – už s význ. predčasnosti, len (čo) – už: i. (čo) svitlo, už vstával b) i. keď (už) s význ. súčasnosti al. následnosti, len keď, až keď: vošiel (do triedy), i. keď (už) zvonilo c) i. keď s význ. nečakaného zásahu do iného deja, len keď: pokojne kráča, i. keď padne pred neho kameň

2. i. ak (by), ibaže (by) podmienkovú s význ. obmedzenia na 1 možnosť, len ak (by): odísť nemôžeš, i. ak by si tu nocoval;
dnes nemôžem, i. ak prídeš zajtra

II. čast.

1. zdôrazňuje platnosť výrazu vyjadrením jeho výlučnosti, obmedzením jeho platnosti, len, jedine: z toho budú i. hnevy, je i. kosť a koža, bolo i. desať hodín

2. iba čo vyj. hodnotiaci postoj k vete, len čo: i. čo zbytočne klame, i. čo s ním čas tratí

3. iba tak: povedať niečo i. tak nezáväzne;
to nie je i. tak treba to brať vážne

ibis -a mn. č. N a A -y muž. r. cudzokrajný vták podobný bocianovi, zool. Threskiornis, Plegadis

ibiš -a muž. r. vys. (liečivá) rastlina s plstnatou byľou a listami, s ružovými al. rôznofarebnými kvetmi, bot. Althaea

ibištek -a muž. r. okrasný kvitnúci stromček, bot. Hibiscus

ichtyol -u muž. r.

1. olej použ. vo farmaceutickom priemysle

2. liečivá masť z tohto oleja;

i spoj., čast. i cit.

iba spoj. i čast.

ibaže spoj.

ibis ‑a mn. č. N a A ‑y muž. r. (vták)

ibiš ‑a muž. r. (rastlina)

ibištek ‑a muž. r.

ichtyol ‑u muž. r.; ichtyolový

i

I. spoj. priraď.

1. zlučovacia (= aj, tiež);
a) spája výrazy, ktoré vnútorne spolu súvisia al. sa dopĺňajú: vo dne i v noci, deň i noc, otec i mať, mladí i starí, telom i dušou, dobré i zlé, jedni i druhí, i ten i onen;
Jedni i druhí stavitelia i gazdovia žili z nich a na ich úkor lepšie. (Karv.);
v spojeniach tu i tu, sem i tam, to i to, tak i tak vyjadruje istú nepravidelnosť deja al. javov: Prichádzali sem študovať synkovia bohatých obchodníkov a tu i tam nejaký chudobnejší aristokratický potomok. (Letz);
b) spája a zdôrazňuje v kladných vetách členy viacnásobného výrazu, najmä posledný: Hanka doniesla šišiek i pampúchov. (Kuk.) Utekal som do šírych polí, kde bolo viac povetria, viac neba i viac zeme. (Švant.);
niekedy sa opakuje pri všetkých členoch viacnásobného výrazu a zdôrazňuje ich (tu sa pred i píše čiarka): Tu je Vrabcová, i polesná, i pani advokátka, i zverolekárka. (Taj.) I pustil by sa svetom, i bojí sa. (Taj.);
c) pripája kladnú vetu k predchádzajúcej vete: Povyše dediny dobehli ostatných i pridali sa k nim. (Pláv.) Martin sa smutne obrátil, poškrabal sa za uchom — i odišiel. (Kal.);
d) v zloženom súvetí pripája kladnú vetu hlavnú k súvetiu (tu sa pred i píše čiarka);
Mara Drozdíkovie uhádla, že je to tá nová nevesta, i pozrie sa jej do tváre. (Tim.)

2. stupňovacia, obyč. v spojovacích výrazoch i len, ba i, ba i len, nielen... ale i (pred nimi sa píše čiarka): Usiloval sa pripútať jej pozornosť, i volal, ale nevidela ho. (Karv.) Ťažko ju bolo rozveseliť, i len uspokojiť. (Taj.) Chytil ho za ruku. Je nielen studená, ale i odpoly stuhlá. (Kuk.)

3. odporovacia (= ale aj, lenže aj, ale;
tu sa pred i píše čiarka): Iba jedna macocha bola dobrá, i tú čert vzal. (prísl.)

4. dôsledková (= a preto;
tu sa pred i píše čiarka): Svetlu do kuchyne preniknúť prekážali schody vedúce na poschodie, i bolo v nej šero. (Taj.) Tam sa zastavila robota, tu všetko zdraželo, i bolo zle na ľudí zadĺžených. (Taj.)

5. v spojovacích výrazoch i keď, keď i, i keby, čo i, i čo, i tak, i pri má význam pripúšťací: Tým je hej, i keď chlapcom neraz prichodí tískať vozík. (Heč.) Ducha však nenazbieral, keď i zažil najkrajšie slovenské časy. (Taj.) A notár Okolický, i keby nebol chcel, musel veriť. (Urb.) Nedbám, čo sa i zabavíme. (Tim.) Druhí ľudia, i čo ich je menej, hľadia jeden druhému vystúpiť. (Tim.) A narobil si zbytočnej hanby, ktorej i tak bude dosť. (Heč.) Dosiaľ bol i pri svojom veku ešte len dieťaťom. (Jégé)

6. stojí na čele samostatnej vety, ktorá významove súvisí s predchádzajúcou vetou, hoci s ňou netvorí súvetie: Ktosi mu zaklopal na dvere. I druhý raz zaklopal. (Tat.)

II. čast.

1. osobitne zdôrazňuje al. stupňuje niektorý vetný člen: A či má i srdce? — spýtala sa Anna. (Vaj.);
často býva vo výrazoch i to, priam i, len i, čo i len, ešte i len: Len pár slov prehovorila, i to len tak cez zuby. (Čaj.) Že som sa ja musel i len dožiť toho! (Ráz.)

2. na začiatku hlavných viet a) naznačuje citový postoj hovoriaceho, vyjadruje obyčajne aj intonáciou: I či ja viem, kto mi krstná mať. (Dobš.);
b) nadväzuje na myšlienku vyjadrenú v predchádzajúcich vetách (= nuž, teda, tak): I dobehol čosi prv ako vlak. (Kuk.) I prelietla jej mysľou celá minulosť. (Čaj.)

ibak,ibák spoj. i čast. nár. iba ak: „Nič už, totka...“ dokladajú, „ibák plátno skryť do truhly.“. (Hviezd.) Vzduch napustený ibak vôňou z hôr. (Hviezd.)

i,í neskl. stred. hláska a písmeno: krátke i, dlhé í;
malé i, veľké I

i,í,íí cit. vyjadruje prekvapenie: „Ale ktože si, kdeže si?“ „I — či ma nevidíte?“ odpovedalo to. (Dobš.) Zle je. Í, ten by ma aj zahlušil, mihlo v hlave Dušanovi. (Tat.)

iá [vysl. i-á] cit. napodobňuje hlas somára: Osly nahrbené s híkavým iá chrumknú do petrencov. (Žáry)

iba

I. spoj.

1. priraď. odporovacia uvádza vetu, ktorá obmedzuje platnosť toho, čo sa tvrdí v predchádzajúcej vete (= len): Všetky panny tancovali, iba jedna stála. — Každý mal vo vleku samoviazač, iba ostatné dva vliekli trojradličné pluhy. (Skal.);
často býva v spojení iba čo: Ticho bolo, iba čo dážď klopal. (Ondr.)

2. podraď. uvádza časové vety a) v spojení iba (čo) ... už (= len čo): Iba som prišla, už ma vyháňate. (Tim.);
b) v spojovacom výraze iba keď: Vrátil sa, iba keď s Blankou prehajdákal mamine peniaze. (Tat.)

3. podraď. v spojovacom výraze iba ak (by) má význam pripúšťací a zároveň obmedzovací: Dámy v taký deň ani nevychádzajú z negližé, iba ak by čakali nejakú návštevu. (Kuk.)

4. podraď. v spojovacom výraze iba čo má význam obmedzovací: Nevesta zamĺkla, iba čo pery si dohryzie. (Tim.)

II. čast.

1. vyjadruje obmedzenie množstva al. vlastností osôb, vecí al. dejov, vyjadruje výlučnosť, len, jedine: iba dva dni, iba tu;
Zastavil sa iba pred lavičkou. (Min.) Krčmárka ma od tých čias iba maznou prezývala. (Janč.);
život mu visel iba na vlásku skoro zomrel, zahynul;
býva pri zápore, často v spojení iba ak: Nemali už pre ňu — iba rozkazy. (Taj.) Nik sa o nás nestará, iba ak exekútori. (Mor.) Nenašli sme iba ak starú podkovu. (Taj.);
býva v spojení iba čo: Deti iba čo čas tratia s ňou. (Taj.);

zried. v spojení s len pre väčší dôraz: No iba len pre jeho tuláctvo mávame „výstupy“. (Šolt.)

● žijú spolu — iba tak (Karv.) bez sobáša;

2. vyjadruje prekvapujúci začiatok nového deja, tu zrazu, keď tu zrazu, nečakane, hneď: Idem, idem, iba ti začnú skaly pukati. (Chal.)

ibaže spoj. priraď. uvádza vetu al. výraz, ktorou (ktorým) sa obmedzuje predchádzajúca výpoveď, lenže: Živoriť bude aj potom, ibaže uhol tvrdšej robote. (Ondr.) Tá istá detská tvár, ibaže ostrejšia a chudšia. (Janč.)

ibis, -a, mn. č. -y muž. r. brodivý vták z rodu bocianovitých;
zool. i. hnedý (Plegadis falcinellus);
i. posvätný (Threskiornis aethiopicus) uctievaný v starom Egypte

ibiš, -a muž. r. slezovitá rastlina;
bot. i. lekarsky (Althaea officinalis)