Pravopis slova „hvizd” v slovenských pravopisných slovníkoch

hvizd -u muž. r. vysoký ostrý zvuk, (za)hvizdnutie: h. vlaku, píšťalky;
záverečný h. (rozhodcu)

hvizdák -a mn. č. N a A -y muž. r. svišť

hvízdať -a nedok.

1. vydávať vysoký prenikavý zvuk, pískať: vietor h-a, guľky h-jú;
drozd h-a

2. utvárať prenikavý zvuk zošpúlenými perami al. fúkaním do štrbiny, pískať; tak tvoriť melódiu: h. na píšťale, na prstoch;
h. si pesničku;
h. na psa s cieľom privolať ho

● expr. → naučím ťa po kostole h.;
a → ďalej sa h-a;
expr. teraz si môže h. pokazil, zhoršil si situáciu;

hvižďať -í -ia -žď/-i! nedok. vydávať hvízdavé zvuky (pri pohybe ), svišťať: bič h-í (vzduchom), vietor h-í;
expr. strely h-ia

hvízdavý príd. m. podobný hvízdaniu, pískavý: h. zvuk

hvizd ‑u mn. č. I ‑dmi muž. r.

hvizdák ‑a mn. č. N a A ‑y muž. r.

hvízdať ‑a ‑ajú nedok.

hvižďať ‑í ‑ia ‑žď/‑i! nedok.

hvízdavý

hvizdnúť ‑e ‑ú ‑dol dok.

hvizd, -u muž. r. pisknutie, hvizdnutie, zahvizdnutie: ostrý, krátky, prenikavý h., h. píšťalky, lokomotívy, rušňa, palice

hvízdať (si), -a, -ajú nedok.

1. vydávať tenký, piskľavý zvuk, pískať ústami: h. si pesničku, nôtu, h. na píšťalke, na prstoch;
h. na niekoho pískaním niekoho upozorňovať

● hovor.: naučím ťa po kostole hvízdať správne konať, slušne sa správať (vyhrážka);
a ďalej sa hvízda nehovorí sa, nespieva sa;
spravíme to hvízdajúc ľahko, bez námahy;
teraz si môžeš hvízdať a) byť bez starosti, b) si v zlej situácii;

2. hvízdať hvižďať, pišťať, fičať: guľky hvízdali (Stod.);
vietor hvízdal (Jes-á);

opak. hvízdavať, -a, -ajú;

dok. hvizdnúť (si), zahvízdať (si)

hvízdačka, -y, -čiek žen. r. ľud. hvízdanie (Dobš.)

hvizdák, -a, mn. č. -y muž. r. ľud.

1. svišť;

2. predný zub, rezák: Slová sa hrnú so sykotom cez špáru medzi dvoma širokými hvizdákmi. (Kuk.)

hvižďať, -dí, -dia nedok. expr. vydávať ostrý, hvízdavý zvuk (obyčajne pri prudkom pohybe): vreteno hviždí (Kuk.) pri pradení;
vietor hvižďal (Jes.);
sekera hvižďala (Hor.);
Gule hviždia v povetrí. (Vans.) Začali hvižďať strely ťažkých guľometov. (Ondr.);

dok. zahvižďať

hvízdavý príd. m. hvízdajúci, podobajúci sa hvízdaniu;
pískavý: h. tón;
Koliesko spieva svoju hvízdavú pesničku. (Ráz.) Hvízdavá streľba sa vzďaľovala, tíchla. (Tat.)