Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „hovoriť” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

hovoriť nedok.

1. vyjadrovať myšlienky rečou, rozprávať, vravieť; ovládať nejaký jazyk: h. nahlas, zo sna;
h. (po) rusky, niekoľkými jazykmi;
h-ená podoba spisovného jazyka

2. rečou oznamovať; vyjadrovať slovami, vravieť: h. o udalostiach, h. pravdu;
prečo nič neh-š? nehovor(te)! čo neh-š (-te)! výraz začudovania, naozaj? h-í sa, že ... ľudia vravia, povráva sa

3. vyslovovať svoju mienku, vravieť: čo na to h-í tvoja žena? h-ia o ňom iba dobré;

4. mať prejav (ako rečník ap., a pod. ): h. na verejnosti, do mikrofónu, do rozhlasu

5. prezrádzať, svedčiť, nasvedčovať: obrazy h-ia o jeho talente;
fakty h-ia, štatistika h-í

6. často vo vsuvke, kt. zdôrazňuje platnosť výpovede: je tu, ako sa h-í, ako na jarmoku;
ako h-m, vstal a odišiel;
h-m vám, je to isté

h-í ako kniha, akoby z knihy čítal a) múdro b) plynne;
h. z cesty blúzniť;
h. k veci byť vecný;
škoda h.! výraz rezignácie;
o tom ani neh-iac to je samozrejmé;
to mi nič neh-í nič mi to nepripomína;
h-í z neho alkohol nezodpovedne rozpráva v opitosti;
zlé jazyky h-ia;
→ reči sa h-ia, chlieb sa je;
h. striebro, mlčať zlato;

Pravidlá slovenského pravopisu

hovoriť ‑í ‑ia nedok.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

hovoriť, -í, -ia nedok.

1. (čo, o kom, o čom i bezpredm.) vyjadrovať svoje myšlienky rečou, rozprávať, vravieť: h. ticho, hlasno, úprimne, priamo;
h. (po) slovensky;
h. o svojich priateľoch, skúsenostiach;
h. pravdu;
Reči sa hovoria, chlieb sa je.
(prísl.);
pren. príslovie, porekadlo hovorí hovorí sa v ňom;
Čítali oznámenie, ktoré hovorí, že ich syn bol vyznamenaný (Fig.) v ktorom bolo napísané;
pren. bás. nech hovoria zbrane nech sa spor rozhodne bojom, zbraňami;
h. od srdca, zo srdca, z duše úprimne;
nehovorí za seba nevyjadruje svoje vlastné myšlienky;
h. zo sna rozprávať v spánku;
h. k veci (v diskusii) v súhlase s témou, vecne;
h. do sveta, do vetra tárať;
hovor. h. dve na tri nezmysly, tárať;
h. niekomu po srsti po vôli, po chuti;
h. si popod nos potichu, nezrozumiteľne;
v knihe sa hovorí píše;
zlé jazyky hovoria nepriaznivci zlomyseľne rozprávajú;
hovor. svet hovorí ľudia rozprávajú;
hovorí sa neos. ľudia vravia, povráva sa;
ako sa hovorí, ako hovorím, hovorím (vám) vložky, vsuvky v reči na zdôraznenie niečoho al. na spomalenie tempa

nehovoriac o tom o tom sa ani nezmieňujem;
škoda hovoriť! je zbytočné to spomínať;
netreba mu dva razy hovoriť je hneď ochotný, netreba ho prehovárať;
nám (mne) to netreba hovoriť nám (mne) je vec jasná;
nedá sa s ním hovoriť nie je prístupný argumentom;
možno pred ním hovoriť je spoľahlivý, zachová vec v tajnosti;
hovorí z neho víno (alkohol) rozpráva v opilosti;

2. (o kom, o čom, čo i bezpredm.) rozprávať ako rečník, mať prejav, rečniť: Začal chápať, že to, čo kaplán Létay hovorí o vlasti, o kráľoch a o nepriateľoch, je lož. (Urb.) Žúrik hovoril štvrtú reč. (Vaj.) Jeho postavili hovoriť menom stolice. (Škult.)

3. (komu, čomu ako) nazývať, menovať, volať niekoho, niečo nejako: Hovorte mi sváko! — Bíreši si hovoria dnes deputátnici. (Laz.);
hovor. tomu sa hovorí tak a tak;
tomu sa hovorí šťastie
to je (bolo) šťastie;

4. (o veciach a javoch) svedčiť, nasvedčovať, byť dôkazom, dokazovať, prezrádzať: fakty, číslice, dôkazy hovoria presvedčivo, že...;
jeho oči hovorili, výraz jeho tváre hovoril
(Vaj.) pohľad, zrak, výraz tváre prezrádzal;

opak. hovorievať, -a, -ajú;

dok. k 1-3 povedať

Naposledy hľadané výrazy

1. hovoriť v pravopisných slovníkoch