hodnosť -i ž. stupeň v sústave postavenia, obyč. spojený s titulom; postavenie (obyč. vyššie): vojenská, akademická h., h. kapitána;
udelili mu (čestnú) h. doktora vied;
hodnostár -a m. kto má (vyššiu) hodnosť: vojenský, cirkevný, akademický h.;
hodnostárka -y -rok ž.;
hodnostársky príd.: h-e kreslo
hodnota -y -nôt ž.
1. cena (obyč. v peniazoch): kúpna h., h. peňazí, tovaru
2. význam, dôležitosť: umelecká, vedecká, praktická h. niečoho
3. úžitkovosť, osožnosť: výživná h. jedla
4. niečo cenné; majetok (konkrétne i abstraktne): majetkové, kultúrne, sociálne h-y;
ekon. množstvo spoločensky potrebnej práce vynaloženej pri výr. tovaru: zákon h-y;
hodnotiť nedok. zisťovať hodnotu, oceňovať, posudzovať: h. človeka, výkon, cenu;
h-enie plnenia úloh
hodnotne prísl.
hodnotový príd.: h. systém
hodnoverne prísl.;
hodnovernosť -i ž.
hodnoverný príd. hodný dôvery, viery, spoľahlivý, vierohodný: h. človek, svedok, h-á správa;
hodno prísl.
hodnostár ‑a m.; hodnostárka ‑y ‑rok ž.; hodnostársky
hodnotiť ‑í ‑ia dok.nedok.
hodnotiteľ ‑a mn. ‑ia m.; hodnotiteľka ‑y ‑liek ž.
hodnotný; hodnotne prísl.; hodnotnosť ‑i ž.
hodnoverný; hodnoverne prísl.; hodnovernosť ‑i ž.