opak. hniezdievať -a
hniezdiť -i -zď/-i! nedok. (o vtákoch) mať hniezdo (na znášanie vajec a vychovanie mláďat): orol h-i na skalách, čas h-enia;
hniezdo -a hniezd s.
1. upravené miesto al. ochranná stavba vtákov a niekt. iných živočíchov na kladenie vajec a vychovanie mláďat: vtačie, zajačie h.;
osie h. i fraz. rozvadené, nežičlivé prostredie ap.;
lastovička si stavia h.;
pren. expr. ľudské obydlie, domov: rodné h.
2. ohnisko, odkiaľ sa niečo šíri: h. nákazy, odporu
3. expr. malé, zapadnuté ľudské sídlo
4. pejor. tajný úkryt, brloh: zločinecké h.
5. zoskupenie na malom priestore: h. húseníc;
voj. guľometné h.;
poľnohosp. sadenie do h-d
● → pichať, pichnúť do osieho h-a;
pejor. → špiniť (si) do vlastného h-a;
hniezdový príd.: poľnohosp. h-á sadba;
hniezdočko -a -čiek s. zdrob.