hm cit.
1. vyj. rozlič. pocity ako neistotu, rozpaky, pochybnosť, prekvapenie ap.; mh(m): hm, to je čudné;
hm, to som nevedel
2. má význ. prisviedčacej al. pobádacej čast., mh(m): budeš jesť? – hm;
pôjdeme domov, hm?
hmat -u m.
1. iba jedn. zmysel na vnímanie dotykom; orgány tohto zmyslu: mať jemný h., zisťovať h-om, podľa h-u
2. uchopenie, hmatnutie: chytiť niečo jedným h-om;
nedovolený h. (v športe);
hmatateľne prísl.;
hmatateľnosť -i ž.
hmatateľný príd.
1. kt. možno vnímať hmatom: h-á hrča;
h. svet
2. zjavný, zreteľný, presvedčivý, konkrétny: h. dôkaz, rozdiel;
hmatkať nedok. expr. hmatať
dok. hmatnúť -e -ú -tol
hmatový príd.: h-é ústroje
hmkať nedok.
1. vyslovovať hm ako prejav rozlič. pocitov (údivu, váhania ap.): rozmýšľa a h-á
2. nôtiť (význ. 2): h. (si) melódiu
hmlisto prísl. i vetná prísl. k 1: h. sa pamätať;
je h.
hmlovka -y -viek ž. obyč. mn. hovor. hmlové svetlá
hmota -y hmôt ž.
1. všetko, čo má hmotnosť, čo zaberá priestor, čo je základom prírody, matéria: (ne)živá h.;
filoz. zmyslami vnímateľný látkový a telesný svet našej skúsenosti;
fyz. zákon zachovania h-y;
anat. mozgová h.
2. materiál, kt. sa na niečo používa, z kt. sa niečo vyrába, látka (význ. 1): hovor.: stavebné, pohonné h-y;
umelá h. plastická látka
hmotárka -y -rok ž.;
hmotársky príd. i prísl.: h. prístup;
hmotárstvo -a s.
hmoždinka, správ. príchytka, kolík, klátik, kotv(ičk)a, rozperka
hmotne prísl.: byť h. zodpovedný, zabezpečený;
hmotnostný príd.: h-é číslo
hmyzožravec -vca mn. N a A -e m. živočích živiaci sa hmyzom;
zool. hmyzožravce Insectivora
hmyzožravý príd. živiaci sa hmyzom: h-é vtáky;
bot. h-é rastliny
hm cit.
hmatať ‑á ‑ajú dok.nedok.
hmatateľný; hmatateľne prísl.; hmatateľnosť ‑i ž.
hmatkať ‑á ‑ajú dok.nedok.
hmatník ‑a m.
hmatnúť ‑e ‑ú ‑tol dok.
hmkať ‑á ‑ajú dok.nedok.
hmlistý; hmlisto prísl.
hmliť sa ‑í ‑ia dok.nedok.
hmlovina ‑y ‑vín ž.
hmlovitý; hmlovito, hmlovite prísl.; hmlovitosť ‑i ž.
hmlovka ‑y ‑viek ž.
hmota ‑y hmôt ž.
hmotár ‑a m.; hmotárka ‑y ‑rok ž.; hmotársky príd.prísl.; hmotárstvo ‑a s.
hmotný; hmotne prísl.; hmotnosť ‑i ‑í ž.; hmotnostný
hmýriť sa ‑i ‑ia dok.nedok.
hmyzožravec ‑vca ANmn. ‑e m.