hlucho prísl. k 2;
hluchonemá ž. hluchonemá žena, hluchonemé dievča
hluchonemosť -i ž.
II. hluchonemý m. hluchonemý človek: dorozumievanie h-ých;
hluchosť -i ž.
hluchota -y ž.
1. neschopnosť počuť, hluchosť: vrodená h.
2. prázdnota, neplodnosť, pustota: duchovná h.
hluchonemý ‑ého m.príd.; hluchonemosť ‑i ž.
hluchota ‑y ž.