Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „hlava” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

hlava -y hláv žen. r.

1. časť ľudského al. zvieracieho tela, kde sú oči: ľudská, konská, hadia h., bolí ho h., hučí mu v h-e;
je o h-u vyšší;
sťať h-u popraviť sťatím

2. sídlo rozumu, pamäti, myslenia, vôle; rozum, myseľ: počítať z h-y;
pracovať h-ou duševne;
mať dobrú h-u byť nadaný, bystrý

3. život, pren. človek: vypísať cenu na niečiu h-u za zadržanie niekoho;
ručiť svojou h-ou

4. človek ako jedinec: odb. spotreba na h-u

5. vedúca al. zodpovedná osoba: h. štátu, rodiny

6. vec podobná hlave: kapustná h., h. kolesa, skrutky;
mačacie h-y dlažbové kamene

7. kniž. kapitola (v knihe )

expr. h. ako koleno lysá;
expr. beží, uteká ako bez h-y rýchlo, v rozrušení;
chrániť, opatrovať niekoho, niečo ako oko v h-e úzkostlivo;
expr. dubová, zadebnená h. hlupák;
expr. na h-u padnutý hlúpy;
mať → tvrdú h-u;
mať → jasnú h-u;
mať v h-e byť podnapitý;
krúti, točí sa mu h. má závrat;
h. sa mu ide rozskočiť silno ho bolí;
krútiť h-ou nad niečím;
vešať h-u;
h-u hore! maj(te) odvahu;
to si → vyhoď z h-y! robiť si → ťažkú h-u z niečoho;
stratiť h-u;
prerásť niekomu cez h-u;
mať niečoho vyše h-y priveľa;
nevie, kde mu h-a stojíveľa roboty;
vziať si niečo do h-y zaumieniť si;
expr. vbiť, vtĺcť, nabiť niekomu niečo do h-y a) nanútiť názor b) naučiť;
expr. vybiť, vytĺcť

hlaváč -a muž. r.

1. obyč. pejor. človek s vysokým postavením

2. mn. č. N a A -e sladkovodná ryba s veľkou hlavou a zúženým telom, zool. Cottus

hlaváčik -a muž. r. chránená jarná rastlina so žltými kvetmi, bot. Adonis vernalis

hlavaj -a muž. r. expr. hlaváň

hlaváň -a muž. r. expr. hlavatý človek, hlavaj;

hlavaňa -e žen. r.

Pravidlá slovenského pravopisu

hlava ‑y hláv žen. r.; hlavový; hlavisko ‑a ‑vísk s., N a A j. č. i žen. r.

hlaváč ‑a mn. č. N a A ‑e muž. r. (ryba)

hlaváč ‑a mn. č. ‑i muž. r. živ.

hlaváčik ‑a muž. r.

hlavaj ‑a muž. r.

hlaváň ‑a muž. r.; hlavaňa ‑e ‑í žen. r.

hlavátka ‑y ‑tok žen. r.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

hlava, -y, hláv žen. r.

1. časť ľudského al. zvieracieho tela, spojená krkom s trupom (sídlo mozgu a niektorých zmyslových orgánov): ľudská, psia, konská h.;
drak s dvanástimi h-ami
v rozprávkach;
bolesti h-y;
ranený do h-y
;
hovor. h. ako koleno holá, plešivá;
hovor.;
hovor. h. ako merica veľká;
mať na h-e, dať si dolu z h-y (klobúk, čiapku);
kývať, kývnuť h-ou
(v zvislom smere) na znamenie súhlasu;
krútiť, potriasť h-ou (nad niečím) (vo vodorovnom smere, zo strany na stranu) prejavovať nespokojnosť, nesúhlas al. počudovanie;
vyšší o (celú) h-u;
dať niekomu po h-e
udrieť ho, pren. hovor. o prísnej kritike, pokarhaní ap.;
v h-e ma trhá, v h-e mi hučí;
div mi h. nepukne
o bolestiach hlavy, pren. o starostiach, preťažení prácou ap.;
h-u si prepáliť, prevŕtať guľkou zastreliť sa;
sťať niekomu h-u popraviť mečom

h. sa mu krúti, točí má závrat;
zvesiť h-u zosmutnieť;
h-u hore! vzmuž sa!, maj odvahu!;
skláňať h-u (do prachu) koriť sa;
od h-y (až) po päty (o človeku) celý, celkom;
premerať (si) niekoho od h-y po päty pozorne al. opovržlivo si niekoho prezrieť;
mať strechu na h-ou prístrešie;
nemať kde h-u skloniť nemať domova, nemať kde bývať;
mať niečo nad h-u, vyše h-y primnoho, veľmi mnoho;
mať veľa na h-e na starosti;
neviem, kde mi h. stojí, kde mám h-u som bezradný, zmätený pre nával práce, starostí;
z toho ma h. nebolí nerobím si z toho nič, nestarám sa o to;
prerastať, prerásť niekomu cez h-u vymykať sa, vymknúť sa spod niečej autority, prestať, prestávať poslúchať niekoho;
tancovať, chodiť niekomu po h-e hrubo s ním zaobchádzať, hocičo si voči nemu dovoliť;
postaviť si h-u, stavať sa na h-u trvať tvrdošijne na svojom, vzdorovať, robiť na protiveň, nechcieť ustúpiť;
čo sa na h-u postavíš nech podnikneš hocičo;
vrhať sa po h-e do niečoho bez uváženia;
dvíhať h-u prejavovať sebavedomie, aktivitu;
ísť h-ou proti múru, biť h-ou o múr zbytočne, márne sa snažiť o nemožné, zbytočne vzdorovať;
hlavou múr neprerazíš o márnom, zbytočnom vzdorovaní;
hovor. veľa ráz (stokrát ap.) otrepať niekomu niečo o h-u často niekomu niečo vyčitovať, pripomínať niečo nepríjemné;
postaviť niečo na h-u obrátiť, opačne postaviť;
chrániť, opatrovať niečo ako oko v h-e veľmi starostlivo, úzkostlivo;
ani vlas na h-e sa mu neskriví, nepohne nič sa mu nestane;
schovávať, skrývať h-u do piesku nechceť vidieť skutočnosť;
povedz pravdu, prebiješ hlavu (prísl.) ľudia neradi počujú pravdu o sebe;
hovor. mať v h-e byť podnapitý;
hovor. žart. udrelo mu z ruky do h-y opil sa;
biť niekoho hlava-nehlava bezohľadne;
už ho h. nebolí už zomrel;
mať maslo na h-e nebyť bez viny;
od h-y ryba smrdí (prísl.) hlavnú príčinu (napr. neporiadkov) treba hľadať vo vedení;

2. (u človeka) sídlo rozumu, nadania, pamäti, myslenia, chápania, vôle, rozvahy;
um, rozum, myseľ, pamäť, rozvaha;

pren. človek ako nositeľ týchto schopností: mať dobrú, bystrú, otvorenú h-u ľahko chápať, byť nadaný;
to je bystrá, múdra h-a múdry človek

mať tupú (hovor. mrcha) h-u ťažko sa učiť, ťažko si pamätať niečo: mať tvrdú h-u a) ťažko sa učiť, b) byť svojhlavý;
človek s prázdnou hlavou bez vedomostí, hlúpy;
hovor. pejor. padnúť na h-u zhlúpnuť;
hovor. pejor. na h-u padnutý hlúpy, obmedzený;
hovor. pejor. mať v h-e slamu, plevy, piliny, otruby byť hlúpy, nič nevedieť;
pracovať h-ou duševne, nie telesne;
robiť podľa svojej h-y presadzovať svoje;
mať niečo v h-e byť rozumný, múdry;
nejde mu to do h-y, nemôže sa mu to vmestiť (zmestiť) do h-y nemôže to pochopiť, uveriť;
nejde mu to z h-y stále na to myslí;
vyhoď, vypusť si to z h-y prestaň na to myslieť;
lámať si h-u s niečím, nad niečím veľmi intenzívne rozmýšľať, riešiť ťažký problém;
dať h-y dokopy spoločne sa radiť;
rátať v h-e, vyrátať z h-y spamäti;
nosiť niečo v h-e mať na mysli, rozmýšľať o niečom;
rozležalo sa mu to v h-e rozmyslel si to;
blyslo mu h-ou, vhuplo mu do h-y spomenul si;
vyšumelo mu to z h-y zabudol na to;
svitlo mu v h-e prišlo mu na um;
vytĺcť niekomu niečo z h-y vyhovoriť mu to, priviesť ho na iné myšlienky;
nasadiť niekomu červa do h-y postrašiť, znepokojiť ho;
robiť niečo bez h-y bez rozmyslu, neuvážene;
nemá to (ani) h-y ani päty o niečom neusporiadanom (najmä o prejave);
kto nemá v h-e, má v pätách, v nohách zábudlivý človek sa musí často vrátiť;
robiť si ťažkú h-u z niečoho robiť si starosti;
zhodiť ťarchu z h-y zbaviť sa starostí;
stratiť h-u rozvahu;
nestrácať h-u konať s rozvahou, vedieť si poradiť;
hovor. v h-e mu preskakuje nemá zdravý rozum;
mať plnú h-u niečoho myslieť iba na to;
vziať si niečo do h-y zaumieniť si;
hovor. nabiť si niečo do h-y nahovoriť si;
mútiť, prevracať niekomu h-u balamutiť ho;
popliesť niekomu h-u zmiasť ho;
vzbudiť v ňom lásku (o pomere muža k žene);
sláva mu stúpla do h-y spyšnel;
vŕta mu to v h-e nedá mu to pokoj, znepokojuje ho to;
mať horúcu h-u neuvážene konať;
horúce h-y prenáhlene konajúci ľudia;

3. sídlo života;

pren. život sám: prísť o h-u o život;
stálo ho to h-u život;
ručiť za niečo svojou h-ou svojím životom;
zaplatiť niečo h-ou životom;
dať h-u na niečo byť ochotný obetovať život, ručiť za niečo životom;
vypísať cenu (odmenu) na h-u niekoho za jeho dolapenie;
poraziť niekoho na h-u úplne;

4. trocha arch. človek, jednotlivec: zvýšiť výkon na h-u výkon pripadajúci na jednotlivca

h. na h-e veľa ľudí pokope, stisk;

5. kto je na čele niečoho, vedúca osobnosť: h. štátu, obce, rodiny;

6. vec podobajúca sa ľudskej al. zvieracej hlave: kapustná h. hlávka kapusty;
vin. viničná h. tvar viniča dosiahnutý nízkym rezom;
stav. h. stĺpa hlavica;
stav. konská h. gotický stúpajúci oblúk s pätkami v nerovnakej výške;
hud. h. husieľ horná časť husieľ so špirálovitým závitom a žľabom;
mačacie h-y druh hrušiek;

7. dôležitá časť stroja al. nástroja: h. motora, h. kolesa;
h. skrutky
rozšírená časť svorníka;
h. tokárskeho noža

trafiť klinec na h-u, po h-e vystihnúť jadro, podstatu niečoho;

8. arch. oddiel v knihe, kapitola;

hlavový príd. m.: odb. h-á dutina, h-á miecha;

hlavisko, -a, -vísk stred. i žen. r. zvel.

hlaváč1, -a, mn. č. -i muž. r. hovor. expr.

1. človek vysokého postavenia, popredný činiteľ;

2. tvrdohlavý, neústupný, hlavatý človekm hlavaj, hlaváň

hlaváč3, -a, mn. č. -e muž. r. bot. druh horského, veľmi nízkeho bodliaka (Scabiosa)

hlaváč2, -a, mn. č. -e muž. r. sladkovodná ryba;
zool. h. obyčajný (Cottus gobio);

hlaváčik1, -a, mn. č. -y muž. r. zdrob.

hlaváčik1 p. hlaváč2

hlaváčik2, -a muž. r. jedovatá rastlina;

bot. rod rastlín z čeľade iskerníkovitých (Adonis)

hlavačka, -y i hlavatica, -e, mn. č. obyč. v hlavačky, -čiek i hlavatice, -tíc žen. r. nár. materné konope

hlavaj i hlaváň, -a muž. r. expr. tvrdohlavý, neústupný, zaťatý, hlavatý človek;

hlavaňa, -ne, -ní žen. r.

hlavatica p. hlavačka

Naposledy hľadané výrazy

1. hlava v pravopisných slovníkoch