Pravopis slova „hanbiť sa” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

hanbiť sa nedok.

1. mať pocit hanby, studu: h. sa za svoje činy, za neporiadok;
h-m sa za teba;
h-i sa! h-te sa! môžeš sa h.! výrazy rozhorčenia, odsudzovania

2. byť hanblivý, okúňavý: h-í sa pred ženami;
vezmi si, neh-i sa!

kto sa h-í, má prázdne gamby nevýbojný je v nevýhode

Pravidlá slovenského pravopisu

hanbiť sa ‑í ‑ia nedok.

Slovník slovenského jazyka

hanbiť sa, -í, -ia nedok.

1. (koho, pred kým, s neurč. i bezpredm.) mať pocit hanby, studu: hanbiť sa sveta pred svetom, pred ľuďmi;
h. sa sám seba;
h. sa priznať, h. sa ukázať ľuďom na oči;
h. sa za zlý, nepekný skutok

že sa hanbíš (nehanbíte)! vyjadrenie rozhorčenia nad nehanblivosťou, bezočivosťou;
hanbi sa!, hanbite sa!, môžeš sa hanbiť! výraz opovrhnutia za nejaký hanebný čin;
h. sa do krvi, do duše, ako pes veľmi;

2. byť plachý, hanblivý;
ostýchať sa: Kto sa hanbí, má prázdne gamby (prísl.) nesmelým sa málo ujde.

3. (za koho, za čo) nehlásiť sa, nepriznávať sa k niekomu, k niečomu verejne: h. sa za svoj pôvod, za svojich príbuzných;
za takú prácu sa nemusí hanbiť
o dobre vykonanej práci

|| hanbiť nedok. zried. (koho) zahanbovať, uvádzať do hanby, zapríčiňovať pocit hanby (najmä výčitkami) (Vaj.)

Naposledy hľadané výrazy

1. hanbiť sa v pravopisných slovníkoch