Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „hýbať” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

hýbať -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.

1. robiť pohyb, pohybovať (časťou tela): h. rukou, perami

2. meniť polohu niečoho, uvádzať do pohybu, pohybovať: h. stoličkou, stoličku, vietor h-e lístím

3. hovor. urýchľovať nejakú činnosť, pohýnať: h. s výstavbou, s úlohami

h. svetom mať veľký vplyv;
h. rozumom rozmýšľať;

1. k hýbať: h. hlavou;
h. stolom, stôl;
h. s úlohami

2. zapôsobiť, dojať, pohnúť: súcit ním nehol, nič ho nehne

neh. ani → prstom (pre niekoho, niečo);
(ďalej) ani h. a) výzva nehýbať sa b) neschopnosť pokračovať;
expr. ani ma nehne! výraz odmietania, nie

// hýbať sa

1. meniť svoju polohu al. miesto, pohybovať sa: nevládze sa h., strom sa h-e

2. dávať sa do pohybu (z miesta): vlak sa h-e

3. hovor. prejavovať čulosť, rozvíjať sa: obchod sa h-e;

Pravidlá slovenského pravopisu

hýbať ‑e ‑u ‑uc/‑ajúc ‑uci/‑ajúci nedok.; hýbať sa

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

hýbať, -e, -u, -ajúci nedok.

1. (čím) uvádzať do pohybu, robiť pohyby, pohybovať (obyč. údom) na jednom mieste: h. rukou, nohou, prstom

h. rozumom rozmýšľať;
h. perom písať (články do novín al. beletriu);

2. (kým, čím) spôsobovať aktivitu niekoho, niečoho, podnecovať k činnosti: (Vrenie) hýbalo celým svetom. (Urb.) Bázeň pred nepriateľom hýbe celým ľudom. (Kal.)

3. (čo) uvádzať do pohybu, pohýnať z miesta: A to vidiac Anča, že hýbe tú trávu, osopila sa už zrovna na ňu. (Tim.) Hýbu dobytok po zlej noci do paše. (Ráz.);
pren. Nechcela hýbať staré rany (Tim.) rozjatrovať;

opak. hýbavať, -a, -ajú;

dok. pohýbať, pohnúť

|| hýbať sa

1. pohybovať sa na mieste, kývať sa: (Tielko) ležalo v posteli a nehýbalo sa. (Ondr.) Pozoroval, ako sa jej hýbu boky. (Hor.) Tíšina naokolo, ani lístok sa nehýbe na konári. (Kuk.)

2. dávať sa do pohybu, pohybovať sa z miesta na miesto, ísť, chodiť, odchádzať: No, čože sa nehýbeš? (Jes.) Otec sa nemôže hýbať. (Heč.) Vlak sa hýbe pred ôsmou. (Kuk.)

3. prejavovať činnosť, život, ruch, hlásiť sa k životu: Hýbu sa už národy. (Botto) Hýbe sa celý svet k divému prerodu. (J. Kráľ) Čo je živé, len sa hýbe. (porek.);
pren. Teraz sa v matkinom srdci začalo hýbať čosi. (Vans.);

dok. pohýbať sa, pohnúť sa

hýbateľ, -a, mn. č. -lia muž. r. kniž. zastar. činiteľ: najprednejší hýbatelia života slovenského (Hurb.);
h. vážnej veci (Botto)

Naposledy hľadané výrazy

1. hýbať v pravopisných slovníkoch