Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „hába” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

habán -a obyč. mn. č. muž. r. potomkovia nem. prisťahovalcov na záp. Slovensko zaoberajúci sa najmä džbankárstvom;

habánsky príd. m.: h-a keramika

habarka -y -riek žen. r. vareška s lúčovitými výbežkami na roztrepávanie

habať -e -ú nedok. expr.

1. brať, chvátať, schytávať: h. veci zo stola

2. zhromažďovať, zhŕňať (peniaze, majetok ): h. len pre seba

3. nasilu brať; konfiškovať: h. majetok, tovar

Pravidlá slovenského pravopisu

habán ‑a muž. r.; habánka ‑y ‑nok žen. r.; habánsky

habanéra‑y žen. r.

habarka ‑y ‑riek žen. r.

habať ‑e ‑ú nedok.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

hába, -y žen. r. hovor. súčiastka obleku, oblek: ošumelá h. (Tim.);
Vyšívala akúsi hábu farbistými hodvábmi. (Jégé) Sme len červené nosy, ostatok samá hába, samý teplý odev. (Al.);

pren. pejor. o človeku zlých vlastností, o zlom, neporiadnom ap. človeku: Čo? Gdol? Dobrá hába! (Ráz.) Maru pozná, čo je za hábu. (Tim.);

hábka i hábočka, -y žen. r. zdrob. expr.

habadej prísl. expr. zried. veľa, mnoho, hojnosť, dostatok: Roboty habadej, lebo sa blíži matúra. (Fr. Kráľ) Špiritusu je habadej. (Fig.)

habadka p. habatka

habán, -a, mn. č. obyč. v habáni, -ov muž. r. potomci nemeckých novokrstencov, ktorí sa v XVI. stor. prisťahovali na Moravu a na západné Slovensko a zaoberali sa najmä džbankárstvom;

habánsky príd. m.: h-a keramika

habanéra, -y žen. r. (špan.) španielsky ľudový tanec (podobný tangu)

habarka, -y, -riek žen. r. kuchynský nástroj, druh varešky na robenie zátrepky

Naposledy hľadané výrazy

1. hába v pravopisných slovníkoch