groš -a m.
1. čiastková peňaž. jednotka a platidlo v niekt. štátoch;
hist. stredoveké strieborné platidlo
2. hovor. malý peniaz: zíde sa každý g.
3. obyč. mn. groše hovor. peniaze vôbec: zarábať g-e
● poznať niekoho ako starý g. dobre;
→ judášsky g.;
byť pri g-i mať peniaze;
byť bez g-a nemať peniaze;
expr. → smrdieť g-om;
kúpiť, predať za lacný g. lacno;
čo → fígeľ, to g.;
gros [gro], gro neskl. s. (franc.) kniž. hlavná časť, jadro: g. obyvateľstva;
en gros [angró] vo veľkom: predávať en g.
grošík -a obyč. mn. m. zdrob. expr. peniaz(e)
grošový príd.;
groš ‑a m.; grošový; grošík ‑a m.