Pravopis slova „gag” v slovenských pravopisných slovníkoch

gag [geg] -u muž. r. (angl.) komický nápad vo filme, divadle ap.

gá,gágá,gá-gá cit. napodobňuje gagot husí

gágať -a nedok. (o husi ) vydávať zvuk gá-gá

gágor -a L -e mn. č. -y muž. r. pažerák, hltan hydiny;

● expr. preliať (majetok) dolu g-om prepiť

gagot -u muž. r. gáganie, gagotanie: g. husí

gagotať -ce -cú -cúc/-tajúc nedok. gágať;

gag [geg] ‑u muž. r.

gá,gágá,gá-gá cit.

gágať ‑a ‑ajú nedok.

gágor ‑a L ‑e mn. č. ‑y muž. r.

gagot ‑u muž. r.

gagotať ‑ce ‑cú ‑tal ‑cúc/‑tajúc nedok.

gá,gágá,gá-gá cit. vyjadruje husí gagot: Vo vode sa mága a hovorí gágá. (Jil.)

gágá p. gá

gagačka, -y, -čiek žen. r. žart. hus: V tie časy sa ona schytila na krídla a medzi ostatné gagačky padla ako z duba. (Kuk.)

gagalit, -u muž. r. druh umelej rohoviny;

galalitový príd. m.: g. gombík

gagát, -u muž. r. min. čierny jantár;
odroda uhlia;

gagátový príd. m.: g. šperk

gágať, -a, -ajú nedok. (o husiach) vydávať zvuk podobný gá-gá, gagotať

● trafená hus gága prísl. ten sa ozve, kto sa cíti vinný;

dok. gágnuť, zagágať, zgágnuť

gágnuť, -ne, -nu, -gol dok. (o husi) vydať zvuk gá;

pren. hovor. pejor. (o človeku) ozvať sa: potešujúce gágnutie suseda (Vám.);

nedok. gágať

gágor, -a, 6. p. -e, mn. č. -y muž. r.

1. pažerák, hltan u hydiny: husí g.;

2. hovor. expr. hrdlo, hltan u ľudí: Nemusíš sa starať o päť detských hladných gágorov. (Fr. Kráľ)

● mať vyschnutý g. byť smädný;
preliať niečo dolu g-om (napr. majetok) prepiť;
prečistiť si g. vypiť si, obyč. pálenky;
slová mu viaznu v g-e s námahou sa vyjadruje;

gágorček, -a muž. r. zdrob. expr. ;

gágorisko, -a stred. i muž. r. zvel.